Richnava

Richnava alebo Richňava môže byť:

• obec v okrese Gelnica, pozri Richnava (okres Gelnica)
• prítok Hrona, pozri Richnava (potok)
• Richnavské jazerá

Richňava môže byť aj časť obce Štiavnické Bane tvorená Richnavskými jazerami a chatovou osadou pri nich[1], pozri pod Štiavnické Bane

Jazyková poznámka

Normovaný tvar je vždy len ten, ktorý má v názve tvrdé n[2][3] (s tým, že časť obce Štiavnické Bane pri Richnavských jazerách sa nevyskytuje v štandardizačných textoch, takže jej normovaná podoba je otvorená; samotná obec v každom prípade používa názov Richňava[1]). Vo vzťahu k obci pri Gelnici sa však občas (staršie) vyskytuje aj variant s -ň-[2][4] a vo vzťahu k prítoku Hrona a jazerám sa v praxi používajú častejšie tvary s -ň- (t.j. Richňava, richňavský) [5].

Tvar s -ň- je podľa niektorých názorov výslovne nesprávny (čiže správny je len tvar Richnava) [6]. Tvary Richnava aj Richňava vznikli poslovenčením nemeckého názvu [7][8]; nemecká podoba názvu gelnickej obce aj jazier na strednom Slovensku v posledných storočiach znela Richenau alebo Richnau [2][9].

Referencie

1. príloha č. 1 k všeobecne záväznému nariadeniu č..... [online]. stiavnickebane.sk, [cit. 2019-06-23]. Dostupné online. Archivované 2019-06-23 z originálu. S. 16
2. Richnava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998).
3. [1]
4. Úradný vestník. [s.l.] : Polygrafické závody, 1949. S. 2455.
5. Pozri zdroje v článkoch Richnavské jazerá a Richnava (potok)
6. PALKOVIČ, K. Spoluhlásky ň a n v slovenčine. In: Kultúra slova, 1980, č. 2 [2] S. 46
7. KRŠKO, J. Hydronymia povodia Hrona vo svetle nemeckej kolonizácie. In: Varia XVII Zborník materiálov zo XVII. KOLOKVIA MLADÝCH JAZYKOVEDCOV(Liptovská Osada – Škutovky 7. – 9. 11. 2007). Katolícka univerzita v Ružomberku – Filozofická fakulta - Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Bratislave 2010 [3] S. 276
8. [4]
9. HOCHBERGER, Ernst. Das grosse Buch der Slowakei : 3000 Stichworte zur Kultur, Kunst, Landschaft, Natur, Geschichte, Wirtschaft. 3. überarb. und ergänzte Aufl. vyd. Sinn : Ernst Hochberger, 2000. 586 s. ISBN 3-921888-09-3.

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.