a) vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu (u zariadení prípadne aj obsluhovanie), alebo b) príslušné zásady či prostriedky (vrátane ľudí) či príslušný mechanizmus [1][2][3], pozri napr. vedenie, spravovanie, usmerňovanie, mechanizmus
uvádzanie do poriadku alebo upratovanie [2], pozri upratovanie
v kybernetike a riadiacej technike: cieľavedomé (informačné) pôsobenie na nejaký systém (alebo v jeho vnútri) na dosiahnutie nejakého stanoveného cieľa, v užšom zmysle len takéto pôsobenie spojené so spätnou väzbou, angl. control [6], pozri riadenie (kybernetika)
v ekonómii, ekonomike, sociológii a pod.:
rovnaká definícia ako je uvedená vyššie pod „v kybernetike“ [7]
rovnaká definícia ako je uvedená vyššie pod „v kybernetike“, ale s tým, že je (1) obmedzená buď na hospodárske či spoločenské systémy (napr. podnik, národného hospodárstvo) alebo na prípady, kde je subjektom riadenia človek, spoločenský systém či človekom vytvorený systém alebo na prípady, kde je objektom riadenia človek, a (2) prípadne je aj rozšírená tak, že už nezahŕňa len informačné procesy, ale aj rôzne procesy vytvárania a udržovania riadeného systému a hmotne-energetické väzby (po tomto rozšírení definície sa riadenie stáva prakticky zhodné s termínom manažment, ak sa manažment chápe – podľa najbežnejšej definície – ako systematické plánovanie, organizovanie, vedenie a controlling (kontrola) na dosiahnutie istých cieľov organizácie) [8][9][10][11][12][13], pozri riadenie (kybernetika) a manažment
základný typ superordinačného cieľového ovplyvňovania (čiže cieľového ovplyvňovania založeného na nadriadenosti subjektu voči objektu), pričom je prítomná spätná väzba medzi riadiacim a riadeným systémom a riadiacim systémom môže byť len človek, spoločenský systém alebo človekom vytvorený systém a riadeným systémom môže byť čokoľvek (iné typy superordinačného cieľového ovplyvňovania sú napr. regulácia, politické vedenie, velenie, spravovanie, liečenie, režírovanie atď., pričom to, čo sa podľa iných definícií označuje ako riadenie v prírodných organizmoch tu spadá pod reguláciu) [14], pozri riadenie (kybernetika)
zriedkavo: ekvivalent podnikového manažmentu v podnikoch socialistických štátov s plánovanou ekonomikou [15]
úplné synonymum niektorého z nasledujúcich termínov:
kontrola (ďalšie synonymá: controlling, kontroling) ako jedna (v poradí posledná) z manažérskych funkcií [pozn 2] a/alebo kontrola v zmysle realizácia regulačných opatrení (aj napr. v spojení riadenie kvality – angl. quality control), angl. control, controlling[12][20][21][22][23][24][25], pozri pod manažment a regulácia
vedenie ľudí (ďalšie synonymá: vedenie, vlastné riadenie, čiastočné synonymá: vodcovstvo, líderstvo) ako jedna z hlavných manažérskych funkcií, t. j. priame usmerňovanie správania ľudí, angl. leading (čiastočné synonymum: leadership) [pozn 4][38][39][33][40][41][42][43][44][45], pozri vedenie ľudí
manažment ako “opak” pojmu leadership (porovnaj vyššie), angl. management, headship, domination[46][47][48][49][50], pozri pod manažment
originárny (t.j. neodvodený) dispozitívny výrobný faktor (ďalšie synonymá: originálny dispozitívny výrobný faktor, dispozitívny výrobný faktor v užšom zmysle, pravé riadiace rozhodovanie, rozhodovanie, podnikové vedenie, vedenie, obchodné a podnikové riadenie, vlastné riadenie), čiže práca (rozhodovanie) vrcholového manažmentu resp. vlastníkov [pozn 5][51][52][53][54][55][56][57], pozri pod dispozitívny výrobný faktor a manažment
derivatívne (t.j. odvodené) dispozitívne výrobné faktory (ich zoznam pozri v poznámke pod čiarou), čiže práca (rozhodovanie) stredného a nižšieho manažmentu[54][58][59][60][61], pozri pod dispozitívny výrobný faktor a manažment
prevádzkové riadenie (ďalšie synonymá: operatívne riadenie [v užšom zmysle], vlastné riadenie), najmä bezprostredné (a to najmä priame) riadenie výroby, niekedy vrátane kontroly v pravom slova zmysle (čiže monitorovania), ale aj napríklad ako časť projektového manažmentu, angl. control(ling), najmä operations (alebo production) control[62][12][63][64][65][66][67][68][69] (aj ako preklad nemeckého pojmu Lenkung, napr. v rámci sanktgallenskej koncepcie manažmentu [70][71]) , pozri operatívne riadenie
kontrola [72] (ďalšie synonymá: mechanizmus riadenia, riadiaca činnosť) ako jednotlivé opatrenie (prvok, mechanizmus, úkon) vnútorného riadenia organizácie, angl. control[73][74], pozri pod vnútorná kontrola
governance[75] (ďalšie synonymá: governancia [76], správa, spravovanie [77], správa a riadenie [78]), angl. governance, pozri governance
v pedagogike: organizovanie a ovplyvňovanie učenia žiakov, činností, ktoré vedú k plneniu stanovených cieľov [81], pozri napr. riadenie učenia, riadenie školy
v telekomunikáciách: súbor riadiacich obvodov slúžiaci na zostavovanie spojenia medzi účastníkmi spojovacieho systému [13], pozri riadenie (telekomunikácie)
ovládací systém vozidla, ktorého prostredníctvom vodič udržiava alebo mení smer jazdy vozidla [88][82], pozri riadenie (volant)
Poznámky
↑Podľa niektorých názorov je paušálne stotožňovanie manažmentu a riadenia nevhodné [16]
↑Myslia sa tu tieto manažérske funkcie: plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a controlling (=kontrola).[16]
↑V niektorých textoch je prikazovanie zhodné s pojmom vedenie ľudí (leading, leadership)[16], ktorý sa v tejto rozlišovacej stránke spomína na inom mieste (pozri nasledujúcu odrážku).
↑a) Výraz riadenie sa síce zdanlivo v tomto kontexte často vyskytuje v spojení „štýl riadenia“, toto spojenie však aj v angličtine často znie „management style“, takže tu slovo riadenie treba skôr chápať ako synonymum slova manažment. [32][33][34][35]; b) Druhý, častejší význam slovenského výrazu riadenie ľudí je jeho použitie ako synonymum výrazu manažment ľudí (=personálny manažment, personálne riadenie), t. j. riadenie ľudí v tomto zmysle zahŕňa okrem vedenia ľudí aj všetky ostatné oblasti manažmentu súvisiace s personálom, napr. náklady na personál, organizovanie personálu [36][37]
↑Ostatné dispozitívne výrobné faktory (čiže ostatné hlavné činnosti manažmentu) sa nazývajú derivatívne (=odvodené) dispozitívne výrobné faktory a sú to tieto výrobné faktory: plánovanie, organizácia a kontrola, pričom kontrola sa tu chápe v pravom slova zmysle, teda ako púhe monitorovanie, a niekedy sa uvádza ako súčasť faktora plánovanie. [16]
↑Vedenie (staršie: riadenie) vozidla je nielen (1) vedenie v užšom zmysle, t.j. použitie želanej trajektórie, želaného pruhu a želanej rýchlosti, ale aj (2) stabilizácia, t.j. vyrovnávanie rušivých vplyvov na želanú polohu v pruhu, rýchlosť a pod., a prípadne aj (3) navigácia, t.j. stanovenie a plánovanie trasy na úrovni cestnej siete so zohľadnením vplyvov prostredia[82][83][84].
↑riadenie. In: ŠÍBL, Drahoš. Malý slovník trhovej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava : Elita, 1991. 237 s. ISBN 80-85323-02-8. S. 165.
↑VÁCHAL, Jan; VOCHOZKA, Marek; a kolektiv. Podnikové řízení. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2013. 688 s. ISBN 978-80-247-8682-7. S. 21-26.
↑ abcdeMÍKA, V. T. 2006 a nasl. Základy manažmentu. Virtuálne skriptá. [on line]. Vybrané prednášky pre študentov externého štúdia FŠI ŽU. Žilina: 2006. ISBN 978-80-88829-78-2. 133 s. [3]Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine S. 8
↑HAMMER, Richard. Planung und Führung. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 360 s. ISBN 978-3-486-70711-3. S. 5.
↑HEINRICH, Lutz J.; HEINZL, Armin; ROITHMAYR, Friedrich. Wirtschaftsinformatik-Lexikon. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 956 s. ISBN 978-3-486-81590-0. S. 631.
↑KOONTZ, Harold; WEIHRICH, Heinz. Essentials Of Management. [s.l.] : Tata McGraw-Hill Education, 2006. 475 s. ISBN 978-0-07-062030-8. S. 27.
↑BENČOVÁ, M. Controlling, postavenie a funkcie v podniku (dizertačná práca). Masarykova univerzita – Ekonomicko-správní fakulta – Katedra podnikového hospodářství Odbor: Podniková ekonomika a management, 2008 [4], napr. S. 13-21
↑funkcie riadenia. In: OBDRŽÁLEK, Zdeněk; HORVÁTH, Kinga, a kol. Organizácia a manažment školstva : terminologický a výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. 419 s. ISBN 80-10-00022-1. S. 95.
↑MSG Management Study Guide [online]. managementstudyguide.com, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.
↑GEIST, Bohumil. Sociologický slovník. [s.l.] : Victoria Publishing, 1992. 647 s. ISBN 978-80-85605-28-0. S. 362.
↑Právník. [s.l.] : Jednota, 1982. 628 s. (Citát: Pojem řízení je překládán z ruského upravlenije, z německého die Steu[e]rung (die Leitung, die Lenkung), z anglického control (management, directing)
↑MILAN, Mikuláštík. Manažerská psychologie (3., přepracované vydání). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2015. 344 s. ISBN 978-80-247-9835-6. S. 174-175.
↑VÍŠKOVÁ, L. Komunikačné stratégie manažmentu základnej školyskomparáciou Českej republiky a Slovenskej republiky (dizertačná práca). Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta Ústav pedagogiky asociálních studií, 2013 [5] S. 20
↑ARMSTRONG, Michael. Řízení lidských zdrojů. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2007. 789 s. ISBN 978-80-247-1407-3. S. 261.
↑ abMÍKA, V. T. 2006 a nasl. Základy manažmentu. Virtuálne skriptá. [on line]. Vybrané prednášky pre študentov externého štúdia FŠI ŽU. Žilina: 2006. ISBN 978-80-88829-78-2. 133 s. [6]Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine S. 109
↑SMEJKAL, Vladimír; RAIS, Karel. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2006. 296 s. ISBN 978-80-247-1667-1. S. 42.
↑LANG, Helmut. Management – trendy a teorie. [s.l.] : Nakladatelství C H Beck, 2007. 287 s. ISBN 978-80-7179-683-1. S. 13 dole.
↑LANG, Helmut. Neue Theorie des Management (Bewähren sich die Managementtheorien in der Finanzkrise?). [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2014. 328 s. ISBN 978-3-86741-915-4. S. 11.
↑Schierenbeck citovaný in: KEMNITZ, Martin Christian. Transformationsmodell nachhaltiger Unternehmensführung durch Unternehmensentwicklung (Grundmodell betriebswirtschaftlicher Nachhaltigkeit). [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 209 s. ISBN 978-3-658-13867-7. S. 40, 36.
↑KUPKOVIČ, Milan, a kol. Podnikové hospodárstvo : komplexný pohľad na podnik. 1. vyd. Bratislava : Sprint, c2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7. S. 142. (Poznámka: Schierenbeckove delenie tu nie je prezentované správne)
↑HAMMER, Richard. Planung und Führung. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 360 s. ISBN 978-3-486-70711-3. S. 3-4.
↑ROLLINSON, Derek. Organisational Behaviour and Analysis (An Integrated Approach). [s.l.] : Pearson Education, 2008. 757 s. ISBN 978-0-273-71114-8. S. 354.
↑MACHARZINA, Klaus; WOLF, Joachim. Unternehmensführung (das internationale Managementwissen ; Konzepte, Methoden, Praxis). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 1173 s. ISBN 978-3-8349-1119-3. S. 38-39.
↑DANA, Janišová; MIRKO, Křivánek. Velká kniha o řízení firmy (Praktické postupy pro úspěšný rozvoj organizace). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2013. 400 s. ISBN 978-80-247-4337-0. S. 338.
↑LADISLAV, Blažek. Management (Organizování, rozhodování, ovlivňování – 2., rozšířené vydání). [s.l.] : Grada Publishing, a.s., 2014. 224 s. ISBN 978-80-247-4429-2. S. 191.
↑WUNDERER, Rolf; GRUNWALD, Wolfgang. Führungslehre, Band 1: Grundlagen der Führung. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. 545 s. ISBN 978-3-11134302-0. S. 64.
↑KUPKOVIČ, Milan, a kol. Podnikové hospodárstvo : komplexný pohľad na podnik. 1. vyd. Bratislava : Sprint, c2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7. S. 142-145.
↑WÖHE, G. Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre, 14. Aufl., Mníchov: Vahlen, 1981, S. 83-84, 173 – 175
↑ALEXY, Július; SIVÁK, Rudolf. Podniková ekonomika. 3. vyd. Bratislava : Iris, 2005. 234 s. ISBN 80-89018-82-3. S. 63.
↑ abLECHNER, Karl; EGGER, Anton; SCHAUER, Reinbert. Einführung in die allgemeine Betriebswirtschaftslehre. [s.l.] : Linde, 1987. 853 s. ISBN 978-3-85122-216-6. S. 60, 61.
↑DANA, Martinovičová; MILOŠ, Konečný; JAN, Vavřina. Úvod do podnikové ekonomiky (2., aktualizované vydání). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2019. 224 s. ISBN 978-80-271-2034-5. S. 18.
↑Novinky literatury (Společenské vědy. Bibliografie ekonomické literatury. Řada II). [s.l.] : Státní knihovna ČSSR, Ústřední ekonomická knihovna, 1967. 802 s. S. 113.
↑BRČÁK, Josef. Teoretické otázky zdokonalování soustavy plánovitého řízení socialistické ekonomiky. [s.l.] : Academia, 1982. 274 s. S. 35.
↑HAMMER, Richard. Planung und Führung. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 360 s. ISBN 978-3-486-70711-3. S. 6.
↑Allgemeine Betriebswirtschaftslehre (Aufbau – Ablauf – Führung – Leitung). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 508 s. ISBN 978-3-322-92023-2. S. 445.
↑Novinky literatury (Společenské vědy. Bibliografie ekonomické literatury. Řada II). [s.l.] : Státní knihovna ČSSR, Ústřední ekonomická knihovna, 1967. 802 s. S. 113.
↑Novinky literatury (Společenské vědy. Bibliografie ekonomické literatury. Řada II). [s.l.] : Státní knihovna ČSSR, Ústřední ekonomická knihovna, 1967. 772 s. S. 1275.
↑VEBER, Jaromír. Podnikání malé a střední firmy – 2., aktualizované a rozšířené vydání. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2008. 311 s. ISBN 978-80-247-2409-6. S. 118.
↑Vybrané spôsoby hľadania poradia operáciív generatívnych CAPP systémov [online]. fstroj.utc.sk, [cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu.
↑řízení výroby operativní. In: Ekonomická encyklopedie 2, Praha: Svoboda, 1984, S. 319
↑PAPULA, Jozef. Operačný manažment. Bratislava : Kartprint, 2000. 155 s. ISBN 80-88870-16-X. S. 48.
↑MIŠÚN, Juraj; MAJTÁN, Miroslav; SZABO, Ľuboslav; JANKELOVÁ, Nadežda; MATULČÍKOVÁ, Marta, HUDÁKOVÁ, Ivana Mišúnová; PAPULOVÁ, Emília; ČAMBALÍKOVÁ, Andrea; SKORKOVÁ, Zuzana Trendy interného kontrolovania v podnikateľských subjektoch vo svetle nových výziev (Recenzovaný zborník vedeckých statí z riešenia I. etapy grantového projektu VEGA MŠ a SAV č. 1/0135/17). [s.l.] : Vysoká škola evropských a regionálních studií, z. ú. České Budějovice, 2018. 118 s. ISBN 978-80-7556-027-8. S. 23.
↑TOMÁŠ, Bruckner; JIŘÍ, Voříšek; ALENA, Buchalcevová; a kolektiv. Tvorba informačních systémů (Principy, metodiky, architektury). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 360 s. ISBN 978-80-247-7902-7. S. 288.
↑PIFKO, Clarisse; REBER, Marcel; Rita-Maria Züger. Betriebswirtschaftslehre für technische Kaufleute und HWD (Grundlagen mit Beispielen, Repetitionsfragen und Antworten sowie Übungen). [s.l.] : Compendio Bildungsmedien AG, 2011. 272 s. ISBN 978-3-7155-9475-0. S. 52.
↑Manažment cestovného ruchu. [s.l.] : Slovensko-svajciarske zdruz. 156 s. ISBN 978-80-89090-67-9. S. 19.
↑Príručka na používanie medzinárodných audítorských štandardov pri výkone auditu v malých a stredných podnikochZväzok 1 – Základné koncepcie. 3. vydanie. 2012 ISBN 978-80-970174-3-9[7]Archivované 2022-01-18 na Wayback Machine S. 10, 11
↑MILOSLAV, Synek; a kolektiv. Manažerská ekonomika (5., aktualizované a doplněné vydání). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2011. 480 s. ISBN 978-80-247-7528-9. S. 425.
↑ Biela kniha Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (2009/C 211/01) [8]
↑řízení. In: KOLÁŘ, Zdeněk, a kol. Výkladový slovník z pedagogiky : 583 vybraných hesel. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-3710-2.
↑ abřízení. In: Technický slovník naučný 7. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 546 s. ISBN 80-86044-25-4. S. 194.
↑HAMERNÍKOVÁ, Veronika; ŠUCHA, Matúš; VIKTOROVÁ, Lucie; PLÍHAL, Jiří; MAZALOVÁ, Romana, RISSER, Ralf; VTÍPIL, Zdeněk Metodika pro výcvik a vzdělávání řidičů v oblasti užívání asistenčních systémů ve vozidlech. [s.l.] : Univerzita Palackého v Olomouci. 100 s. ISBN 978-80-244-5265-4. S. 15.
↑RADKE, Tobias. Energieoptimale Längsführung von Kraftfahrzeugen durch Einsatz vorausschauender Fahrstrategien. [s.l.] : KIT Scientific Publishing, 2013. 218 s. ISBN 978-3-7315-0069-8. S. 105-106.