Revúcka Lehota
Revúcka Lehota je obec na Slovensku v okrese Revúca. NázovV roku 1548 sa osada označovala ako Malá Lehota – Kyslehota. S históriou obce a so vznikom názvu Umrlá Lehota sa spájajú dve smutné udalosti z polovice 16. storočia. Podľa legendy istá choroba usmrcovala obyvateľov osady tak rýchlo, že nestačili jeden druhého pochovávať. Ostala len jedna ustrašená a bezradná dievčina. Bežala do najbližšej osady. Hneď v prvom dome otvorila dokorán dvere a zúfalo vykríkla Umrula Lehvatka a vyrozprávala, čo videla. Druhá je pravdepodobnejšia, v roku 1555 vpadli turecké vojenské oddiely do Muránskej doliny vypálili Jelšavu. Je viac než isté, že vtedy vtrhli aj do len 7 km vzdialenej Malej Lehoty a vyplienili ju. Prežilo azda len niekoľko šťastlivcov, obec spustla natoľko, že pôsobila dojmom mŕtvej osady. To mohlo byť dôvodom, prečo ju ľudia začali nazývať Umrlou Lehotou. Prvý záznam o tomto jej mene sa zachoval z roku 1563. Spomínaná tragická udalosť sa zapísala do pamäti miestneho obyvateľstva tak hlboko, že sa názov Umrlá Lehota udržal až do polovice 20. storočia. 4. 8. 1947 obec požiadala zmenu názvu z Umrlej Lehoty na Novú Lehotu. Nadriadené orgány schválili názov Revúcka Lehota. Tento názov sa používa od 1. 10. 1948.[4] Symboly obceErb obcePri tvorbe erbu obce Revúckej Lehoty v roku 2005 bolo obci odporúčané prijať erb z pečate z roku 1772. Vážime si históriu a dedičstvo našich predkov, ale ľudskú lebku prevziať z historickej pečate do erbu obce Revúcka Lehota občania nesúhlasili. Na erbe obce spodná modrá časť symbolizuje vodnú nádrž Flipper ako prírodný motív. Obilné klasy predstavujú v zamestnaneckom motíve poľnohospodárstvo. Pasúca sa ovečka okrem pastierstva predstavuje aj duchovný život, nakoľko v dobrej zhode žijú občania rôzneho náboženského vyznania.[5] Vlajka ObcePozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej a modrej. Je ukončená troma cípmi- dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečať obceV pečati obce je znázornený erb s nápisom Obec Revúcka Lehota. DejinyV stredoveku dedina patrila Jelšavskému, od polovice 15. storočia Muránskemu panstvu. V 30.-40. rokoch 20. storočia aktívne pracoval dobrovoľný hasičský zbor, do ktorého bol zaradený každý mladý muž. Obec bola oslobodená 23. 01. 1945 vojakmi z pluku 3. rumunskej pešej divízie brigádneho generála Popescu spolu so sovietskymi vojakmi 232. streleckej divízie plk. Calaja a 50. streleckého zboru generálmajora Merkulova. Tieto vojská oslobodili aj susedné obce a 25. 1. 1945 víťazne vstúpili do Revúcej vztýčiac zástavy na oboch revúckych vežiach za zvonenia všetkých revúckych zvonov. V druhej svetovej vojne zahynuli štyria muži. Na ich pamiatku im obec v roku 1955 postavila pomník. Novšie dejiny
ObyvateľstvoNárodnostné a jazykové zloženieúdaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
Náboženské zloženieúdaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Kultúra a zaujímavostiPamiatky
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia