Renato Dulbecco![]()
Renato Dulbecco (* 22. február 1914, Catanzaro, Taliansko – † 19. február 2012, La Jolla, Kalifornia, USA)[1] bol taliansko-americký biológ a virológ. Roku 1975 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objavy týkajúce sa interakcie medzi nádorovými vírusmi a genetickým materiálom bunky.[2] ŽivotopisVyštudoval medicínu na turínskej univerzite, jeho spolužiakmi tu boli dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, Salvador Luria a Rita Levi-Montalcini. Počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnom fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja.[3] Po oslobodení sa krátko venoval politike, bol radným Turína, ale rýchlo sa vrátil k vede. V roku 1946 ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku 1947, pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v Indiane a neskôr v tíme Maxa Delbrücka na California Institute of Technology.[4] Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renato Dulbecco na českej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia