Pyroklastický sedimentPyroklastický sediment (iné názvy:pyroklastická hornina, pyroklastikum) je usadená hornina sopečného pôvodu, produkty sopečných explózií, ktoré neboli ďalej premiestnené (na rozdiel od epiklastických sedimentov). Zrná pyroklastických sedimentov (pyroklasty) tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.[1] Odporúčanie IUGS definuje pyroklastické uloženiny ako nahromadenie pyroklastov, ktoré môže byť rovnako spevnené aj nespevnené, 75% ich objemu pri tom musia tvoriť napadané pyroklasty.[2] Termín pyroklastická hornina sa používa pre spevnenú tefru.[3] Termín pyroklastický materiál zaviedol americký geológ L. Pirsson roku 1915.[4] KlasifikáciaPyroklastický materiál môžu tvoriť jednotlivé kryštály, kúsky sopečných hornín ale aj podložia (litické fragmenty), pemza - „spenená“, vysoko porézna hornina. Veľkosť častíc pyroklastických hornín sa môže pohybovať od najmenších častíc s priemerom niekoľko mikrónov až po bloky veľkosti rádovo niekoľko metrov.
VznikPyroklastické uloženiny sú typické pre plínijské erupcie (Vezuv), alebo freatomagmatické erupcie. Pyroklastiká vznikajú spadom vulkanického popola, lapily, bômb a blokov, ktoré boli uvoľnené zo sopky pri erupcii. Pri usadzovaní sa mohli zmiešať s rozdrvenými fragmentmi okolitých hornín, tie však nemôžu tvoriť viac než 25% materiálu. Takéto javy sú zvlášť typické pre explozívne erupcie na súši, menej vo vode. Explozívny vulkanizmus je najčastejší pri viskóznych (kyslých a intermediárnych) lávach, pretože riedke (bázické) lávy majú skôr tendenciu tiecť vo forme lávových prúdov.[7] Pri explozívnych erupciách na svahoch sopiek bežne vznikajú pyroklastické prúdy. Suspenzie horúcich plynov a vulkanického materiálu, ktoré sa pohybujú dolu svahom sopky a môžu mať katastrofálne devastujúce účinky. Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia