Proletariát (sociológia)Proletariát (člen proletariátu sa nazýva proletár) je v sociológii a príbuzných odboroch termín označujúci buď robotnícku triedu alebo niečo podobné. V tomto význame termín zaviedol Henri de Saint-Simon. Konkrétne definície sú napr.: ° politicko ekonomická trieda bez možnosti zhromažďovať nadhodnotu (kapitál) disponujúca len svojou pracovnou silou (časom, energiou...) v opozícii voči buržoazii (kapitalistom) disponujúcich všetkou nadhodnotou vyprodukovanou v určitej organizacii (firma, trust....)
Termín sa používa prevažne vo vzťahu k obdobiu do konca 2. svetovej vojny; pre neskoršie obdobie kapitalistických štátov sa používa (aspoň u autorov, pre ktorých tieto termíny splývajú) skôr termín robotnícka trieda alebo modré goliere. Po druhej svetovej vojne sa vyskytol jednak v súvislosti s antikoloniálnou analýzou mimoeurópskych politických hnutí, a jednak v súvislosti s hnutím študentov (okolo 1968) a neomarxizmom v diskusiách o konci "starej" robotníckej triedy a možných nových formách proletariátu. V komunistickom hnutí ale termín celkovo od 20. rokov 20. storočia strácal na význame a bol nahradzovaný termínom robotnícka trieda. V bývalých tzv. socialistických štátoch sa na označenie triedy robotníctva používal len termín robotnícka trieda.[1][2] Proletariát v marxizmeV marxizme je proletariát jedna z dvoch základných spoločenských tried. Druhá je buržoázia (kapitalisti).[1] Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako triedy o sebe a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako triedy pre seba.[1] Väčšinou sa v marxistickej literatúre uvádza, že proletariát zahŕňa len námezdných manuálne pracujúcich (teda námezdných robotníkov) nevlastniacich výrobné prostriedky a stojacich v protiklade ku kapitalistom (buržoázii), kým "námezdne" pracujúca inteligencia, zamestnanci a podobne tvoria osobitné vrstvy kapitalistickej spoločnosti (tieto "vrstvy" existujú popri základných "triedach" – kapitalisti a proletariát – a popri vedľajších "triedach" – roľníci a statkári) [2][5][6]. Možno sa ale stretnúť aj s mierne všeobecnejšou definíciou (proletariát ako skupina, ktorá nevlastní výrobné prostriedky, a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily spoločenskej triede kapitalistov [1]), ktorá prísne vzaté zahŕňa nielen manuálne, ale aj duševne pracujúcich. K. Marx vraj aj výslovne zdôrazňuje, že jeho termín proletariát zahŕňa aj duševne pracujúcich.[7] Proletariát je podľa marxistov najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu.[1] Referencie
Pozri ajIné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia