|
Prezervatív Prezervatív alebo kondóm (v slangu: olagum, frcguma, šprcka, beťárguma, olačka, kotón) je bariérová antikoncepcia s relatívne vysokou účinnosťou. Prezervatív sa navlieka na pohlavný úd. Pearlov index bariérovej antikoncepcie, do ktorej spadá aj prezervatív, je 2 – 20, pričom dolné hodnoty popisujú úspešnosť pri ideálnom použití a horné hodnoty popisujú úspešnosť pri bežnom (tzn. aj napríklad nesprávnom) používaní. Okrem relatívneho antikoncepčného účinku prezervatív znižuje, ale nevylučuje pravdepodobnosť prenosu pohlavnej choroby, alebo HIV/AIDS. Rozmery a tvary prezervatívov sú rôzne a existuje mnoho výrobcov. Prezervatív je mechanický druh antikoncepcie, ktorý je zo všetkých druhov ten najdostupnejší. Prezervatívy môžu byť: spermicídne, lubrikované, farebné, ochutené (aromatizované), vrúbkované, tvarované. Výskum Prevencia prenosu pohlavných chorôbPoužívanie prezervatívov je odporúčaná prevencia pred pohlavne prenosnými chorobami. Kondómy sa ukázali byť účinné pri znižovaní rizika infekcie u mužov aj žien. Efektívne znižujú prenos organizmov, ktoré spôsobujú AIDS, genitálny herpes, rakovinu krčka maternice, genitálne bradavice, syfilis, chlamýdie, kvapavku a iné choroby.[1] Kondómy sú často odporúčané ako doplnok k účinnejším antikoncepčným metódam v situáciách, kedy je žiaduca aj ochrana pred pohlavnými chorobami.[2] Podľa správy National Institutes of Health (NIH) z roku 2000, správne a dôsledné používanie latexových prezervatívov znižuje riziko prenosu HIV / AIDS približne o 85 % v pomere k riziku pri nechránenom styku.[3] Analýza uverejnená v roku 2007 Lekárskou fakultou Texaskej univerzity[4] a Svetovej zdravotníckej organizácie [5] uvádza zníženie rizika nákazy o 80 – 95 %. Napriek tomu, že prezervatív znižuje kontaktnú plochu genitálií, k prenosu pohlavnej choroby môže dôjsť aj za jeho použitia. Infekčné oblasti genitálií (najmä pri akútnych symptómoch) nemusia byť (dostatočne) pokryté a v takýchto prípadoch prenos nemožno úplne vylúčiť.[6] Primárny problém efektivity používania prezervatívov je však ich hlavne ich nepravidelné používanie.[7] Americký denník The Washington Post uverejnil 29. marca 2009 článok Edwarda C. Greena, výskumného pracovníka Harvard School of Public Health, s názvom The Pope May Be Right. Autor v ňom rozoberá účinnosť propagácie kondómov v Afrike s cieľom spomaliť šírenie HIV a AIDS. Zatiaľ čo táto bola úspešná v krajinách ako Thajsko a Kambodža, ani roky kampaní propagujúcich používanie kondómov v Subsaharskej Afrike z rôznych sociálnych dôvodov požadovaný efekt nedosiahli. Tu sa cesta propagácie monogamie s cieľom zamedziť častému striedaniu partnerov ukázala ako efektívnejšia v znižovaní počtu infikovaných AIDS.[8] Diskusia a kritikaNáboženstvoKatolícka cirkev sa stavia proti všetkým mimomanželským sexuálnym aktom, ako aj proti umelým metódam antikoncepcie, nie však prirodzeným. Katolícka doktrína sa k používaniu prezervatívov s cieľom zabrániť prenosu pohlavných chorôb špecificky nevyjadruje a v súčasnosti je aj preto použivanie prezervatívu ako prevencie pred chorobami námetom diskusie medzi teológmi a vysoko postavenými predstaviteľmi katolíckej cirkvi. Niektorí, ako belgický kardinál Godfried Danneels veria, že katolícka cirkev by mala aktívne podporovať používanie prezervatívov pri prevencií ochorení, a to najmä tých závažných, ako je AIDS.[9] Ale väčšinový názor je taký, že programy propagujúce používanie prezervatívov promiskuitu podporujú a tým vlastne prenos pohlavných chorôb zvyšujú.[10][11] Tento názor v roku 2009 opakovane vyjadril aj pápež Benedikt XVI.[12] Napriek tomu však v roku 2010 ako vôbec prvý pápež túto možnosť pripustil: „V niektorých prípadoch, keď je zámerom znížiť riziko infekcie, to však môže byť (použitie prezervatívov) prvý krok na ceste k inej, humánnejšej sexualite“.[13] Zaujímavosti
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
