Prótagoras (filozof)
Prótagoras (iné mená: Prótagorás, Protagoras; starogr. Πρωταγόρας; * okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.[1] Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.[1] Podľa zlomkovitého podania (Sextos Empeirikos) sa snažil dokázať tri tvrdenia[2]:
Tieto tézy smerujú proti inteligibilite bytia ako ho poznal Parmenides.[2] Podľa kresťanského apologéta Lactantia bol prvým ateistom resp. agnostikom, tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie[3]. Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia