Prírodný park Jistebnická vrchovina
Prírodný park Jistebnická vrchovina je chránené územie, ktoré bolo vyhlásené postupne v Juhočeskom a Stredočeskom kraji. Bol zriadený na ochranu členitej kopcovitej krajiny, kde sa striedajú polia, lúky a lesíky a kde sa vyskytuje množstvo malých vodných plôch a tokov. V krajine, ktorá vznikla dlhodobým tradičným hospodárením, zostáva hlavnou aktivitou extenzívne poľnohospodárstvo. Kultúrna krajina s vyváženou mozaikou krajinných segmentov s pomerne malou dotknutosťou masovej rekreácie a priemyslom, vysoká biodiverzita s veľkým turistickým potenciálom. Poslaním prírodného parku Jistebnická vrchovina je zachovať krajinný ráz s významnými prírodnými a estetickými hodnotami, nenarušiť historické hodnoty osídlenia a krajinnú architektúru. Najvyšším vrcholom Jistebnickej vrchoviny je Javorová skála, druhý najvyšší bod okresu Tábor – 722,6 m n. m. VymedzenieJuhočeská časťNa území Juhočeského kraja dosahuje rozlohu 107,7 km² a nachádza sa v správnom obvode obcí s rozšírenou pôsobnosťou Tábor a Milevsko. Bol zriadený Okresným úradom Tábor dňa 14. decembra 1994 a potvrdený nariadením Juhočeského kraja zo dňa 19. októbra 2004, kedy k nemu bolo pričlenené územie okresu Písek. Leží v obvode územnej pôsobnosti obcí Nadějkov, Jistebnice, Borotín u Tábora, Přeštěnice, Zhoř u Milevska a Chyšky. Prírodný park zahŕňa katastrálne územia Brtec, Cunkov, Chlístov u Nadějkova, Chlum u Jistebnice, Chyšky, Kamenná Lhota u Borotína, Květuš, Libenice u Tábora, Mezný, Modlíkov, Nadějkov, Nosetín, Orlov u Jistebnice, Petříkovice, Plechov, Podchýšská Lhota, Ratiboř a Starcova Lhota. Zasahuje do častí katastrálnych území Blehov, Branišovice u Ratiboře, Borotín u Tábora, Jistebnice, Pikov, Přeštěnice, Rohozov, Zhoř u Milevska a Zvěstonín. Stredočeská časťPrírodný park Jistebnická vrchovina v okrese Benešov vznikol vyhláškou OkÚ Benešov zo dňa 10. septembra 1996. Nadviazal na už existujúci prírodný park Jistebnická vrchovina v okrese Tábor. Výmera prírodného parku na území benešovského okresu je 45 km². Rozkladá sa v Sedlecko-prčickej kotline, ktorá sa od konca 19. storočia nazýva „Český Merán“. Referencie
Literatúra
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia