Platan javorolistý
Platan javorolistý[1] (lat. Platanus x hispanica)[2] je statný, opadavý strom z rodu platan (Platanus) z čeľade platanovité (Platanaceae). Platan javorolistý je spontánnym krížencom platanu západného a platanu východného; miestom kríženia malo byť okolie Oxfordu v Anglicku, kde sa oba platany pestovali v rokoch 1680 až 1700. Väčšinou znakov však platan javorolistý pripomína platan východný, ktorý pochádza z juhovýchodnej Európy a Malej Ázie a už dlho sa pestoval i mimo oblasti svojho prirodzeného výskytu.[3] OpisPlatan javorolistý je strom vysoký 20 až 40 m. Kmene môžu dosahovať obvod až 6 m a rozložená koruna šírku do 35 m. Kôra v dolnej polovici kmeňa je vrstvovitá, odlupujú sa v podlhovastých pestrofarebných platniach.[4] Púčiky platana sú končisté, do 10 mm dlhé, so zelenosivou šupinou. Čepeľ listov je dlaňovito tri až päť zárezová, na báze vykrojená až tupo klinovitá, dlhá 15 až 17 cm a široká 18 až 20 cm. Na dospelých listoch je čepeľ na líci holá a lesklá, na rube len na žilnatine chlpatá. Laločnatosťou listov leží uprostred medzi tvarom listov platanu západného a platanu východného. Súplodie je ježaté, s priemerom 25 až 35 mm, po dvoch až troch hlávkach na visiacej stopke. Oriešky sú do 12 mm dlhé a 2 až 3 mm široké, v hornej časti široko kužeľovité.[4][3] Plodné hlávky sa pri dozrievaní rozpadávajú a chlpy z nich sa rozlietajú do okolia. Chlpy sa uvoľňujú i z mladých listov a môžu u citlivých ľudí vyvolávať alergické zápaly očných spojiviek a dýchacích ciest.[3] RozšíreniePodľa genetickej štúdie z roku 2002, platan javorolistý vykazuje dedičné vlastnosti platana západného aj platana východného. Keďže však od objavenia Ameriky bol platan západný introdukovaný do záhrad v Európe vo viacerých obdobiach a podobne aj platan východný do Severnej Ameriky, kríženia medzi nimi sa mohli vyskytnúť niekoľkokrát a mohli viesť k niekoľkým hybridným typom.[5] Platan javorolistý je v súčasnosti vysádzaný prakticky v celej Európe a objavuje sa aj v Severnej Amerike, vo východnej Ázii a na juhovýchode Austrálie.[6] Jeho súčasná severná hranica v Európe siaha od južného Škótska pozdĺž pobrežia Severného mora, cez Dánsko, Poľsko, na východ cez Ukrajinu a odtiaľ južne Kaukazom až do Uzbekistanu.[4] EkológiaPlatan javorolistý kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Guľovité súplodia, ktoré zostávajú na stromoch aj po opadnutí listov až do jari, produkujú dostatok dobre klíčivých semien. Rozmnožuje sa orieškami a stonkovými odrezkami. Dosiaľ sa v Európe nezaznamenalo prirodzené zmladzovanie. Semenáčiky a mladé stromy sú pomerne citlivé na mráz, dospelé jedince sú mrazuvzdorné.[4] Platan javorolistý je vápnomilný, odolný proti znečisteniu mestského prostredia. Darí sa mu na aluviálnych, dostatočne prevzdušnených pôdach, preto dobre rastie popri vodných plochách. Je drevinou nížin a pahorkatín, s výnimkou Švajčiarska, kde rastie až do nadmorskej výšky 800 m.[4] Význam a využitiePlatan javorolistý je vysoký strom so širokou korunou. Je to architektonicky cenná drevina.[3] Vo väčšine európskych miest, v Severnej Amerike a iných krajinách mierneho pásma predstavujú platany dôležitú okrasnú drevinu. V Paríži tvoria až 40 % mestskej zelene a v Londýne ešte viacej a podobne je to aj vo všetkých dôležitých mestách v Európe.[5] Hrozby a chorobyPlatan javorolistý je významne ohrozený hubovým patogénom Erysiphe platani.[7][8] Do Európy bol zavlečený zo Spojených Štátov v polovici minulého storočia. Prvé výskyty sa zaznamenali v oblasti Stredozemného mora a odtiaľ sa nákaza šíri aj do ďalších oblasti jeho výskytu. Príznaky nákazy sú v podobe bielej hubovitej plesne na listoch postihnutých jedincov.[5] Medzi významných škodcov patria aj húsenice motýľa ploskáčik Phyllonorycter platani,[9] ktoré vyžierajú listové pletiva a vytvárajú na nich chodbičky v podobe plošných mín.[10] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia