|
Planetárna obrana O iných významoch výrazu planetárna obrana pozri Mimozemská invázia. O planetárnej ochrane ako ochrane pred kontamináciou mikroorganizmami pozri planetárna ochrana. Planetárna obrana[1] (angl. planetary defense), nazývaná i ochrana pred dopadom asteroidov (angl. asteroid impact avoidance)[2], sa zaoberá vyhľadávaním a identifikáciou nebezpečných objektov, od veľkosti väčších meteoritov až po planétky, ktoré by mohli naraziť do Zeme. Tiež skúma a testuje možnosti ich odklonenia z kolíznej dráhy so Zemou, alebo ich včasnú bezpečnú deštrukciu ešte pred vstupom do atmosféry, vyhodnocuje riziká neodvrátiteľných dopadov a navrhuje postupy v prípade krízovej udalosti, vrátane medzinárodnej spolupráce.[1] Súvisí s protimeteorickou ochranou Zeme[3] (rus. противометеоритная защита)[4]. Menej nebezpečné dopady, ako napríklad pád meteoritu v Čeľabinsku v roku 2013, sa vyskytujú šatisticky raz za 60 rokov. Výbuch meteoritu vtedy, zranil vyše 1500 ľudí a poškodil viac ako 7 000 budov.[2] Dopady s väčšími následkami (vyhynutie dinosaurov) sa vyskytuje raz za milióny rokov. Na národnej úrovni v planetárnej obrane dominujú Spojené Štáty – Planetary Defense Coordination Office (PDCO). Význam PDCO potvrdzuje aj každoročne zvyšovaný rozpočet. Na medzinárodnej pôde planetárnu obranu rieši OSN (UNOOSA).[1][2] Dopad astronomického telesaVýskyt nebezpečných telies V roku 2016 bolo známych 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO (blízko-zemských objektov), čo sú 3 % z odhadovaného počtu.[5] Pravdepodobnosť zrážky so Zemou je tým menšia, čím je vesmírny objekt väčší, a tým nebezpečnejšia, čím je rýchlejší. Dôsledky impaktuMikrometoeoroidy a malé meteoroidy, hoci dopadajú na Zem nepretržite, nepredstavujú vážnejšie riziko pre život na Zemi najmä vďaka ochrane atmosférou, kde pri prelete zhoria a na Zem dopadne len prach, alebo menšie kúsky. Väčšie telesá 4 m – 85 m obykle vybuchnú ešte pred dopadom na Zemský povrch. Ničivé následky väčšieho rozsahu môžme očakávať asi od veľkosti 20 m – 50 m. Napríklad Čeľabinský meteorit v roku 2013 mal odhadovanú veľkosť 15 – 17 m a pravdepodobnosť výskytu raz za 60 rokov. Telesá nad 85 m dopadajú na povrch Zeme a dôsledky môžu už mať globálny charakter.[6] Pád meteoritu s veľkosťou nad 50 m môžme očakávať raz za 1000 rokov. Techniky zabránenia dopadu  Medzi hlavné návrhy riešenia zabránenia zrážky telesa so Zemou patrí:
Súčasné projektyPozorovaniaV súčasnosti sa vynakladá úsilie na zmapovanie a vyhodnotenie potencionálne nebezpečných blízko-Zemských objektov, angl. (near-Earth object, NEO)[8]. NASA má za cieľ objaviť 90 % NEO väčších ako 140 m do roku 2020.[5] Technologické demonštrátory a testy
Štúdie realizovateľnostiPoužitie jadrovej hlavice NASA vykonala štúdiu realizovateľnosti s posúdením dopadov na ochranu Zeme, pri odklonení asteroidu pomocou termonukleárnej hlavice B83, o sile 1,2 Mt TNT. Plánovaný šesť-násobný zásah v hodinových rozostupoch mal vytvoriť na povrchu asteroidu oblak plazmy, ktorá ako raketový motor spomalí asteroid a vychýli ho z jeho dráhy. Vzhľadom na malý účinok sa predpokaldá potreba zasiahnuť asteroid o veľkosti do 500 m najmenej dva roky pred kolíziou so Zemou.[9] Sci-fiTéma protimeteorickej ochrany Zeme, s použitím atómovej bomby, bola spracovaná napríklad vo filme Armageddon (1998). Referencie
Pozri ajIné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
