|
Plana (pohorie)
Plana (bulh. Плана) je malé pohorie nachádzajúce sa v Oblasti Sofia v západnom Bulharsku juhovýchodne od Sofie.[1][2][3][4] NázovNázov pohoria Plana s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza od jej charakteristického vzhľadu, ktorý pripomína plošinu.[2][3] Predpokladá sa totiž, že výraz „plana“ je prvotne buď tráckeho, prípadne slovanského pôvodu a označuje „rovinu“, alebo „plošinu“. V minulosti sa pre pohorie používal aj názov Dolna planina (bulh. Долна планина, doslova Dolné pohorie, alebo Spodné pohorie) a to z dôvodu, že sa predpokladalo, že Plana nie je samostatné pohorie, ale predhorie Vitoše.[3] Samotné pohorie bolo týmto názvom pomenované po hlavnom rozvodnom hrebeni, ktorý už niesol tento názov.[2] CharakteristikaPlana je z fyzikálno–geografického hľadiska súčasťou Kraištensko-srednogorskej oblasti (charakteristickej striedajúcimi sa pohoriami a kotlinami) a v rámci tejto oblasti leží v juhozádnej časti Plansko-zavalského horského reťazca.[2] Ako osobitná orografická jednotka bola uznaná pomerne nedávno, keďže sa dlho predpokladalo, že sa jedná o súčasť pohoria Vitoša. Neskôr však bolo zistené, že sa jedná o dve rôzne pohoria s množstvom geologických a geomorfologicych rozdielov.[2] Prví prišli so zistením, že sa jedná o osobitné pohorie českí bratia pôsobiaci v Bulharsku, Herman a Karel Škorpilovci, vo svojom diele „Geografia Bulharska“ (bulh. География на България – Geografija na Bălgarija), ktoré vyšlo v Plovdive v roku 1899. Pohorie vo svojom diele pomenovali už Plana a to na základe hlavného rozvodného hreneňa pohoria, ktorý už niesol toto meno.[2] Plošne je pohorie oválneho – takmer okrúhľeho – tvaru, pričom na dĺžku od severu k juhu meria približne 20 km a šírka (od západu na východ) sa pohybuje medzi 15 – 18 km.[2][3] Pohorie leží medzi Pančarevským prielomom rieky Iskăr, Samokovskou kotlinou a pohorím Vitoša. Od Vitoše je Plana oddelená sedlom Jarema (bulh. Ярема), nazývaným aj Egulsko-palakarijské sedlo a na severe je ohraničená hlbokou dolinou rieky Vedena.[1][2][3] Tvorí ju dioritový plutón[1][2] umiestnený medzi skalami z kryštalických hornín a sedimentárnych hornín z obdobia terciéru.[2] Súčasný reliéf pohoria je výsledkom zložitého a dlhodobého geologického vývoja. Jedná sa o ploský masív[2] s najvyšším vrchom Manastirište (bulh. Манастирище),ktorý dosahuje výšku 1 337,4 m n. m.[1][2][3][4] a ktorý sa nachádza v hlavnom rozvodnom hrebeni pohoria[2] blízko dediny Plana. K ďalším vyšším vrchom pohoria patria dioritové vrchy Muhčel (bulh. Мухчел), 1 326 m n. m., Streľanska mogila (bulh. Стрелянска могила), 1 295 m n. m., alebo Višino bărdo (bulh. Вишино бърдо), 1 313 m n. m. (aďalšie), ktoré predstavujú pozostatky pôvodného staršieho reliéfu.[2][3] Vrcholová časť pohoria je pomerne rozsiahla náhorná plošina, ktorá sa (okrem niektorých vystupujúcich vrchov) rozprestiera takmer celá v nadmorskej výške medzi 1 200 m n. m. a 1 250 m n. m..[1][2][3] Napriek rovinatému charakteru sa v pohorí rysujú tri hlavné hrebene a to centrálny, v ktorom sa nachádza aj vrch Manastirište, ako aj dva vedlajšie hrebene s najvyššímo vrchmi Streľanska mogila a Muhčel.[2][3] VodstvoV oblasti vyviera niekoľko riek, všetky sú malé a pomerne krátke a patria do povodia Iskăru a povodia Čierneho mora. Reliéf pohoria umožňuje, že tečú pokojne a širokými dolinami. Z hlavného rozvodného hrebeňa tečú rieky buď severným smerom (medzi najvýznamnejšie rieky v tejto časti patria Eguľa (bulh. Егуля), Planštica (bulh. Планщица) a Porkolica (bulh. Порколица)) a tieto sa vlievajú priamo do Iskăru), alebo južným smerom, ktoré sa vlievajú do rieky Palakarija (bulh. Палакария), ktorá je ľavým prítokom Iskăru. Najväčšou a najdlhšou riekou v pohorí je Eguľa (na dolnom toku nazývaná Vedena), ktorej dĺžka toku dosahuje približne 17 km a druhou najväčšou riekou je Planštica, ktorá je dlhá zhruba 16 km a celé jej povodie sa nachádza na území pohoria Plana. Napriek tomu je v pohorí vody dostatok z dôvodu vyvierania mnohých drobných prameňov a najmä z dôvodu existencie veľkých zásob podzemnej vody. Priamo v pohorí sa nachádzajú aj minerálne pramene a to v doline rieky Železniška reka (bulh. Железнишка река), ktoré vyvierajú na dvoch miestach pri pravom brehu tejto rieky v nadmorskej výške 900 m n. m..[2][3] Klimatické podmienkyKlíma je mierna kontinentálna,[1][2][3] podobná ako v iných stredne vysokých pohoriach západného Bulharska. Ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne 800 – 850 mm,[2] pričom najdaždivejší mesiac je máj.[2][3] Sneh sa drží na vrcholkoch približne 3 – 4 mesiace, [2][3] vo vrcholových častiach dosahuje výška snehovej pokrývky v priemere 25 – 40 cm[2] a vzhľadom k odkrytému profilu pohoria sa rýchlo topí.[3] Chránené územiaNa teritóriu pohoria sa nenachádzajú žiadne chránené územia.[3] Malá časť pohoria však patrí spolu s časťou toku rieky Iskăr pod územia európskeho významu (Natura 2000)[2][4] pod kódom BG0001042.[5] Flóra a faunaV minulosti sa vyskytoval v pohorí najmä buk a dub[2][3] a borovica.[2] Dnes je to väčšinou buk a lieska, ale vyskytuje sa aj breza, jelša a hloh[3] pričom na niektorých miestach ale ostalo pozostaky pôvodných dubových porastov a niekde boli aj vysadené borovicové porasty.[2] Časť pohoria je pokrytá pastvinami.[1] Na cicavce Plana nie je veľmi bohatá. Vyskytujú sa líšky, divé svine a srny. Občas sa môže stať, že na územie z vedľajšej Vitoše prebehne medveď.[3] TurizmusPlana je vďaka svojej dostupnosti, jednoduchému terénu ako aj blízkosti Sofie pomerne obľubeným turistickým cieľom.[1][2][4] V pohorí existujú tri núdzové prístrešky[2] a jedna horská chata - Pejova buka.[2][1][4] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
