Peter Singer
Peter Albert David Singer (* 6. júl 1946) je austrálsky filozof a univerzitný profesor. Patrí k popredným filozofom súčasnosti a medzinárodne uznávaným filozofom. Je zástancom práv zvierat, venuje sa témam ako chudoba v rozvíjajúcich sa krajinách, potraty, eutanázia alebo infanticída.[1] Jeho myšlienky prispeli k vzniku hnutia efektívneho altruizmu.[2] ŽivotJeho rodina je pôvodom z Moravy.[1] V roku 1971 začal študovať na Oxfordskej univerzite. V súčasnosti pôsobí ako profesor bioetiky na Princetonskej univerzite. Je autorom mnohých kníh vyjadrujúcich myšlienky hnutia za práva zvierat. Z tohto hľadiska je dôležitá jeho kniha Oslobodenie zvierat (Animal Liberation). V deväťdesiatych rokoch na sérii prednášok obhajoval tiež právo podstúpiť za určitých podmienok eutanáziu. Osobné zážitkyVýchodiskom k jeho úvahám o krutom a neetickom zaobchádzaní so zvieratami bolo niekoľko osobných zážitkov:
Kniha Oslobodenie zvieratJeho kniha Oslobodenie zvierat mala zásadný význam pre hnutie za práva zvierat.[chýba zdroj] Svoju pozornosť upäl predovšetkým na dva problémy, ktoré považuje za najväčšie – pokusy na zvieratách a výrobu živočíšnych potravinových produktov. Singer nie je zásadným odporcom pokusov, požaduje ale ich „účinnú, zákonom stanovenú kontrolu“ a kladie prísne kritériá. Túžba po poznaní by podľa neho nemala byť tolerovaná hneď ako začne spôsobovať bolesť. Singer spopularizoval pojem „druhizmus“, ktorý vyjadruje pohľad nadraďujúci človeka nad ostatné živočíchy. Singer naproti tomu argumentuje za rovnaké zohľadňovanie záujmov všetkých vedomých bytostí. EutanáziaSinger spochybnil všeobecne rozšírený názor o „posvätnosti života“. Vychádza z utilitarizmu. Podľa preferenčného utilitarizmu by všetko malo prebiehať tak, aby sa maximalizovalo uspokojenie záujmov dotyčnej osoby. Preferencia je pritom to, čo si osoba vyberá po racionálnej úvahe ako presadenie vlastných záujmov. Rozlišuje tri formy eutanázie: dobrovoľnú, mimodobrovoľnú a nedobrovoľnú. Dobrovoľná eutanázia (voluntary) znamená naplnenie explicitne a opakovane vysloveného a racionálneho priania dotyčnej osoby (tej, ktorá má byť usmrtená). V niektorých prípadoch ju ťažko možno odlíšiť od asistovanej samovraždy. Za týchto podmienok Singer nepovažuje usmrtenie osoby za previnenie. Mimodobrovoľná eutanázia (non-voluntary) označuje situácie, kedy dotyčná osoba nie je schopná dať svoj súhlas na usmrtenie, ale predpokladá sa že by volila smrť. Ide o situácie, keď je osoba v duševnom stave v ktorom nemôže ani pochopiť význam rozhodovania o živote a smrti. Táto forma eutanázie je najspornejšia. Singer sa ňou vo svojich úvahách zaoberá a za určitých podmienok ju ospravedlňuje. Nedobrovoľná eutanázia (involuntary) označuje prípady, v ktorých je dotyčná osoba schopná vysloviť súhlas ku svojmu usmrteniu, ale nevyslovila ho. Buď preto, že nedostala otázku, alebo preto, že sa rozhodla ďalej žiť. V tejto situácii nie je podľa Singera eutanázia ospravedlniteľná. Referencie
Pozri ajIné projekty
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia