|
Peter Pustovník
Peter Pustovník (iné mená pozri nižie; *1050, Amiens – † 8. júl 1131/polovica 12. storočia, Neufmoustier, pri Huy, Flámsko[1]) bol francúzsky žobravý mních, potulný kazateľ a jeden z účastníkov prvej križiackej výpravy. Spolu s Gautierom Sans Avoirom bol jedným z vodcov takzvanej ľudovej krížovej výpravy, ktorá dorazila na východ pred hlavnými armádami prvej krížovej výpravy.[1][2] Mená
Život Narodil sa okolo roku 1050 v meste Amiens, snáď do šľachtickej rodiny[2]. Pôvodne bol vojakom, ale neskôr sa stal žobravým mníchom a potulným kazateľom.[7] Odmietal mäso i chlieb a živil sa len rybami a vínom. Keďže počas svojho pôsobenia nielen kázal, ale aj zmieroval rôzne spory a pomáhal trpiacim, vyslúžil si medzi bežným ľudom povesť svätca.[8] Podľa Anny Komnény sa pokúsil vykonať púť do Svätej Zeme už pred rokom 1096, no bol zatknutý seldžuckými Turkami a vyhostený do Európy, čo spôsobilo jeho až fanatickú nenávisť k moslimom.[9] Po koncile v Clermonte vyzýval pospolitý ľud na vypočutie pápeža a zorganizovanie výpravy s cieľom oslobodiť Jeruzalem.[8] Vynikajúci rečnícky talent spôsobil, že dokázal osloviť obrovské masy chudobných, celkovo viac ako 15 000 pútnikov.[2] Sám potom viedol jeden húf chudobných pútnikov. V Konštantínopole sa tento húf spojil s húfom Gautiera Sans Avoir a aj napriek Petrovým radám sa pustil do bojom proti seldžuckým Turkom, nečakajúc na posily v podobe skutočného vojska. Táto prvá časť križiakov bola pobitá a hoci Peter sa zachránil, Gautier padol už v týchto prvých bojoch. Peter po úteku do Konštantínopola vyčkal na príchod rytierskych vojsk a v ceste potom pokračoval spolu s hlavnou výpravou. Počas obliehania Antiochie sa tak ako mnohí ďalší účastníci výpravy pokúsil utiecť, ale keďže bol výraznou postavou dôležitou pre udržanie morálky vojska, oddiel Normanov pod vedením Tankreda ho priviedol naspäť.[10] Neskôr počas dobývania Jeruzalema viedol procesiu okolo mesta, na ktorú križiakov na základe zjavenia o dobytí Jericha vyzval Peter Desiderius.[11] Krátko po dobytí Jeruzalema sa vrátil do Európy. O jeho neskoršom živote sa veľa nevie, no zachované správy naznačujú že sa vrátil do Európy a vo Flámsku založil augustiniánsky Kláštor Svätého hrobu. Ako prior tohto kláštora podľa Alberta Aquensia[2] v roku 1131 zomrel.[1] Referencie
Ďalšia literatúra
|
||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
