|
Peelova komisia  Peelova komisia, známa aj ako Kráľovská komisia, bola britská vyšetrovacia komisia, ktorá v rokoch 1936–1937 vyšetrovala príčinu nepokojov na území Britského mandátu v Palestíne a navrhla zmeny usporiadania mandátu. Komisia bola pomenovaná po je čelnom predstaviteľovi, ktorým bol lord Robert Peel.[1] VyšetrovanieKomisia dorazila do Palestíny 11. novembra 1936 a začala vyšetrovať pôvod nepokojov, najmä začínajúceho Veľkého arabského povstania (1936–1939). Záujmy Židov pred komisiou hájil Chaim Weizmann a v opozícii bol veľký jeruzalemský mufti Mohamed Amín al-Hussejni, ktorý bol jedným z organizátorov nepokojov a neskôr inicioval vznik Vysokej arabskej komisie, do čela ktorej sa postavil. Počas vyšetrovania Peelovej komisie sa prvýkrát objavila myšlienka na rozdelenie Britského mandátu v Palestíne. Závery a odporúčaniaZáverečná správa, vydaná v júli 1937, na jednej strane pripúšťala veľmi pozitívny vplyv židovského obyvateľstva na rozvoj krajiny, na druhej strane ale súhlasila s arabskou požiadavkou na obmedzenie židovského prisťahovalectva na 12 000 osôb po dobu nasledujúcích piatich rokov.[2] Komisia konštatovala, že zmeny populácie v krajine mohli byť zapríčinené presídľovaním. Na židovských územiach býva približne 225 000 Arabov a na arabských asi 1 250 Židov, ale v mestách Jeruzalem a Haifa je to 125 000 Židov proti 85 000 Arabom.[3] Komisia predovšetkým navrhla rozdeliť krajinu na tri regióny:
[4] Neskôr bol plán upravený, aby uľahčil výmenu pozemkov a obyvateľstva podľa grécko - tureckého modelu po prvej svetovej vojne. ReakcieVšetci predstavitelia Arabov v Palestíne spolu so zajordánskym kráľom Abd Alláhom I. plán odmietli. Na židovskej strane plán okamžite odmietli Vladimír Žabotinský a ďalší revizionisti, Svetová sionistická organizácia napriek výhradám plán prijala. Nakoniec ale plán realizovaný nebol, čo zapríčinila najmä vzrastajúca arabská revolta v rokoch 1936−39, zameraná ako proti Židom, tak aj proti Britom. Napriek tomu, že sa vzburu nakoniec podarilo potlačiť, britská vláda vydala v máji 1939 MacDonaldovu bielu knihu, ktorá paradoxne odmenila arabských buričov, pochovala návrhy „Peelovej komisie“ a navyše ešte prísnejšie obmedzila židovské prisťahovalectvo, čo sa v konečnom dôsledku rovnalo rozsudku smrti pre státisíce európskych Židov utekajúcich pred nacizmom. Pozri ajReferencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peelova komise na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). |
Portal di Ensiklopedia Dunia
