|
Pavel Povinec
Prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc. (* 18. február 1942, Ochodnica) je slovenský jadrový a environmentálny fyzik a vysokoškolský pedagóg. Profesionálna kariéraVyštudoval jadrovú fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol vedúcim Katedry jadrovej fyziky a prodekanom novovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakulty UK.[1] Od roku 1993 pracoval ako vedúci Rádiometrického laboratória Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) v Monaku, kde sa zaslúžil o rozvoj izotopovej oceánológie a výskum rádioaktivity morí a oceánov.[2][3] Vybudoval tu podzemné laboratórium na meranie nízkych aktivít morských vzoriek a na in situ gama-spektrometriu morského prostredia (voda, sedimenty).[4] Po návrate na Slovensko v roku 2005 pokračoval vo vedeckej práci na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (KJFB FMFI UK),[5] najmä vo výskume environmentálnej rádioaktivity a zriedkavých jadrových procesov. V roku 2013 na KJFB založil Centrum pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA)[6] s tandemovým urýchľovačom iónov, najmä na nedeštruktívne prvkové analýzy na zväzku iónov (Ion Beam Analysis, IBA), ktorého činnosť bola v roku 2022 rozšírená aj na izotopovú urýchľovačovú hmotnostnú spektrometriu (Accelerator Mass Spectrometry, AMS)[7]. Bol členom viacerých domácich a zahraničných výborov a komisií (Panely EU, IAEA, Japonsko a J. Kórea na hodnotenie dopadov Fukušimskej havárie), komisie na hodnotenie prevádzky jadrových zariadení, komisie na hodnotenie projektov (EU, APVV, VEGA), vedecké rady univerzít a fakúlt, inauguračné, habilitačné a doktorandské domáce a zahraničné komisie, atď.). Založil dve série medzinárodných konferencií (Low-Radioactivity Physics, a Environmental Radioactivity - ENVIRA), spolupracoval na organizovaní vyše 50 významných medzinárodných konferenciách a predniesol vyše 40 pozvaných referátov. Je členom redakčných rád významných vedeckých časopisov (Scientific Reports/Nature, Radiocarbon, Journal of Environmental Radioactivity, Journal of Radioanalytical and Nuclear Chemistry, atď). Ako editor a co-editor vydal vyše 20 špeciálnych čísiel zahraničných vedeckých časopisov.[1] Významne sa tiež zapojil do pedagogickej činnosti, prispel k rozvoju študijného odboru Jadrová a subjadrová fyzika a k vytvoreniu nového študijného odboru Environmentálna fyzika. Prednášal predmety z jadrovej fyziky a z environmentálnej fyziky, a vychoval 21 diplomantov a 29 doktorandov. Prednášal tiež na zahraničných univerzitách, napr. Tbilisi, Heidelberg, Oxford, New York/Stony Brook, Bologna, Padova, Kanazawa, Nice.[1] Vedecké výsledkyJe zakladateľom výskumu nízkych rádioaktivít, so zameraním na štúdium zriedkavých jadrových procesov, environmentálnej rádioaktivity a astrofyziky. Prispel k vývoju vysokocitlivých detektorov a metód registrácie ionizujúceho žiarenia a ich využitiu v jadrovej fyzike na výskum dvojitej beta-premeny jadier, v astrofyzike na hľadanie častíc temnej hmoty a na výskum rádioaktivity meteoritov, v environmentálnej fyzike na výskum rádioaktivita atmosféry, vplyvu jadrových elektrární na životné prostredie (vrátane havárií v Černobyle a vo Fukušime), na výskum klimatických zmien, a v izotopovej oceánológii na výskum procesov v morskej vode a dopadu skúšok jadrových zbraní na morské prostredie (Novaja Zemlja, Mururoa, Bikiny). Okrem domácich vedeckých projektov viedol vyše 20 medzinárodných projektov (IAEA, EC, FAO, STA Japan, UNESCO), a slovenskú účasť v 3 významných medzinárodných experimentoch (SuperNEMO, LEGEND, CRESST).[1] Podľa SCOPUS je autorom vyše 400 vedeckých prác, s viac ako 10000 citáciami (Hirschov index h = 50).[8] Významné ocenenia
Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
