Paradajka

Presmerovať na:

• Rajčiak jedlý

Paradajka

Paradajka (Solanum lycopersicum) je druhom rastliny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Je tak príbuznou s takými rastlinami, ako je zemiak, mandragora alebo petúnia. Názov tejto rastliny sa vyvíjal a jeho súčasná medzinárodná podoba - Tomato - sa zaužívala až v 19. storočí. Medzinárodný názov pochádza z jazyka Aztékov, kde sa táto rastlina nazývala Nahuatl. Botanické názvy a synonymá, ktoré sa používali v minulosti sú najmä Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum

Opis

Vegetatívna charakteristika Rastliny paradajok sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku. Ochlpenie sa skladá z jemných trichómov, ktoré môžu mať dĺžku až 0,5 mm.

Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až 6 cm, príležitostne aj dlhšie. Listy bývajú usporiadané nepárnym a prerušovane. Môžu dorastať až do dĺžky 10 až 35 cm a ich šírka je 7 až 10 cm. Stopka listu má dĺžku 1,2 až 6 cm, príležitostne môže byť aj dlšia.

Listy hlavnej rastliny vytvárajú dohromady tri až štyri páry (niekedy ich môže byť aj päť). Majú eliptický tvar, ich základňa je šikmá. Okraje listov bývajú najmä v blízkosti miesta ich vyrastania ozubené alebo vrúbkované. Vrúbky sú však len veľmi jemné, hrubšie vrúbkovanie sa vyskytuje iba zriedkavo. Konce listov sú zašpicatené. Bočné lístky paradajky bývajú dlhé 2 až 4,5 cm a široké 0,8 až 2,5 cm. Rastú na stopkách, dlhých 0,3 až 2 cm.

Medzi hlavnými listami paradajky vyrastá 6 až 10 iných listov. Tie sú dlhé 0,1 až 0,8 cm a široké 0,1 až 0,6 cm.

Kvety