Pakost hnedočervený
Pakost hnedočervený[3] (lat. Geranium phaeum)[2] je trváca, vlhkomilná bylina s hrubým podzemkom z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa Európu od Španielska po severozápadnú oblasť európskeho Ruska.[2] OpisPakost hnedočervený je trváca, vlhkomilná, odstávajúco chlpatá bylina s hrubým podzemkom, vysoká 40 až 60 (70) cm. Byľ je priama, len hore chudobne rozkonárená.[4][5][6] Stonkové listy sú protistojné, spodné sú dlhostopkaté (do 30 cm), do troch štvrtín dlaňovito päť až sedem dielne, horné sú krátkostopkaté až sediace, tri až päť dielne. Čepele sú v obryse okrúhlo obličkovité, na líci roztratene, na rube len na žilnatine chlpaté, často s hnedou škvrnou. Diely sú široko obrátene vajcovité, plytko perovito laločnaté a nerovnako hrubo zubaté. Prílistky sú vajcovito kopijovité, červenohnedé, na chrbtovej strane dlho chlpaté.[4][5][6] Súkvetie je bohaté, dvojkveté vidlice sú pazušné alebo listu protistojné, mnohokrát dlhšie ako podporný list. Hnedočervená päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, vpredu zaokrúhlené až končisté, plocho rozložené až naspäť vyhnuté, na báze zúžené do krátkeho nechtíka a brvité. Sú dvakrát dlhšie ako kalich. Tyčiniek je desať, na báze sú rozšírené a brvité. Kvetné stopky sú žliazkaté, vzpriamené a to aj v čase vytvárania plodu. Kalich je päťpočetný, kališné lístky sú voľné, vajcovité alebo podlhovasté, dlhé 7 až 9 mm, chlpaté a žliazkato páperisté, trojžilové, bielo obrúbené s osťou do 1 mm. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien.[4][5][6] Zobákovité plody sú chlpaté, v hornej časti priečne vráskavé, s dvomi až štyrmi brázdami pod zobáčikom. Po dozretí sa rozpadávajú na päť, na vrchole spojených plôdikov. Elipsovité semená sú holé a takmer hladké, s jemnou sieťovitou štruktúrou.[4][5] RozšírenieAreál prirodzeného rozšírenia pakosta hnedočerveného sa rozprestiera od Španielska cez Francúzsko, Taliansko až po Ukrajinu, Bielorusko a severozápadnú oblasť európskeho Ruska.[2] Zavlečený je v Írsku, Veľkej Británii, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Fínsku, Švédsku a strednej časti európskeho Ruska.[2] Na Slovensku je veľmi hojný v obvode centrálnych Karpát, Západných Beskýd a tiež v Bukovských vrchoch.[4] V Slovenského raji je hojný predovšetkým v tienistých a humóznych lesoch, v roklinách, tiesňavách a v krovinách okolo vodných tokov.[7] Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina a potom pozdĺž riek a potokov splanieva.[5] EkológiaPakost hnedočervený obsadzuje prevažne vlhké stanovištia od pahorkatín do subalpínskeho stupňa. Obľubuje vlhké, výživné, zásadité až neutrálne, nevápenaté, hlboké, piesočnaté i hlinité pôdy. Rastie pri potokoch, v listnatých a zmiešaných lesoch, nivách a na vlhkých lúkach. Kvitne od mája do augusta (septembra).[4][5][6] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia