Pabianice
Pabianice (nem. Pabianitz) sú mesto v Lodžskom vojvodstve, v rovnomennom okrese. V roku 2004 v ňom žilo 71 313 obyvateľov. Patrónom mesta je Svätý Maximilián Kolbe. Takmer všetci obyvatelia sú poľskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania. PolohaRozloha mesta je 32,98 km². Pabianice sa rozkladajú na nížine. Najnižší bod je situovaný nad riekou Dobrzynkou, 174 m n. m. Najvyšší bod má hodnotu 203 m n. m. DejinyVznik mesta a pôvod menaPabianice vznikli zrejme na prelome 10. a 11. storočia ako neveľká osada pri riečke Dobrzynka. Zakladateľom obce bol pravdepodobne muž menom Fabian (Pabian), je možné, že bol pôvodom z Čiech, nakoľko v tých časoch tam bolo toto meno veľmi obľúbené. Existuje však verzia, že názov má pôvod v záľube zakľadateľov mesta v poľovačke (s tým, že pôvodný variant znel Pobijanice, zo slova bijanie), ale traduje sa aj verzia o kňažnej Fabianke, ktorá bola tak mrzká, že sa musela ukrývať pred ľuďmi na tunajšom zámku. Mestské práva získali v roku 1297 (niektorí historici dátum spochybňujú). Mesto troch národovV 18. storočí začínajú do mesta prichádzať nemeckí kolonisti. Boli zruční remeselníci (krajčíri, farbiari). Časť z nich sa polonizovala (napr. predkovia Maximilána Kolbeho). Tretím významným etnikom boli Židia, v roku 1836 vznikla židovská obec, 1847 postavili synagógu. V roku 1849 tvorili 15 percent obyvateľov. Až do roku 1862 však mali formálne zakázané bývať v meste. Druhá svetová vojnaPabianice boli včlenené do Tretej ríše. Boli zatvorené všetky poľské školy, plánovalo za vysídlenie Poliakov na východ a osídlenie mesta Nemcami. Poľskí obyvatelia boli vysťahovaní z lepších domov, do ktorých sa nasťahovali Nemci. Začiatkom roku 1940 bolo vytvorené geto pre židov, väčšina jeho obyvateľov bola neskôr zavraždená (mnohí zahynuli už predtým kvôli epidémiam a hladu). Vojnu prežilo len veľmi málo židovských obyvateľov, tí sa zväčša vysťahovali do Izraela. Známi Pabianičania
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia