|
Pĺšik lieskový
Pĺšik lieskový[2][3] alebo plch lieskový (Muscardinus avellanarius) je drobný cicavec z čeľade plchovité. Je to jediný žijúci druh rodu Muscardinus (Kaup, 1829).[4] Má sedem poddruhov.[5] Je najmenším druhom plcha v Európe.[6] Výskyt na Slovensku bol doložený na 53,2 % územia, najmä v podhorských a horských oblastiach 200 - 800 m n. m.[3] RozšírenieŽije vo veľkej časti Európy (od Francúzska, juhu Anglicka po západ Ruska) a Malej Ázie. Je to jediný pôvodný druh z čeľade plchovité, ktorý žije na Britských ostrovoch (aj keď plch obyčajný (Glis glis) tu bol náhodne introdukovaný a dnes tu má stálu populáciu). V britských zdrojoch je preto často označovaný jednoducho ako plch. Rozšírenie na SlovenskuZo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 229 (53,2 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 35, 8,1 %) v nadmorských výškach 100 (rieky Bodrog a Latorica) – 1 900 m n. m. (Západné a Vysoké Tatry).[3] Na území Slovenska je rozšírený po celom území ale jeho výskyt je zriedkavý.[6] Obýva hlavne lesnú krajinu s hustým podrastom. Vo viacerých krajinách (vrátane Slovenska) je zákonom chránený. OpisMá hustú zlatohnedú srsť a veľké čierne oči a malé okrúhle uši. Spodok má žltohnedý až biely. Je dlhý od 6 do 9 cm, chvost má dĺžku 5,7 – 7,5 cm.[5] Váži 17 – 20 gramov, aj keď pred hibernáciou môže vážiť 30 – 40 g. Hibernuje od októbra do apríla/mája. EtológiaJe to nočný živočích a väčšinu aktívneho času strávi hľadaním potravy v korunách stromov. Robí aj väčšie okľuky len aby nemusel zliezť na zem a vystaviť sa nebezpečenstvu. Od svojho hniezda sa často nevzďaľujú, najviac 70 m.[7] Počas zimy (začiatok októbra) hibernuje v hniezde pod lístím na vrchnej vrstve lesnej pôdy alebo na kmeňoch a nadzemných koreňoch.[8] Po zobudení na jar (neskorý apríl alebo začiatok mája) buduje pletené hniezda z trávy a lístia. Ak je počasie studené a vlhké a je nedostatok potravy, upadá do apatie. Schúli sa do klbka a spí. Väčšinu času tak strávi v spánku, buď v zime počas hibernácie alebo v lete počas apatie. Živý sa najmä lieskovými orechmi, vďaka čomu získal svoj názov v mnohých jazykoch. Orechy požiera hlavne pred hibernáciou a sú hlavnou zložkou pre tvorbu tukových zásob. Požiera aj hmyz, vtáčie vajcia, bobule, nektár, kvety a mladé výhonky. Jeho strava je rôzna v závislosti na hojnosti, nadmorskej výške a ročnom období. K živočíšnej strave sa uchyľuje pri nedostatku výživných rastlín.[9] Sú samotárski, ale v tesnej blízkosti môže žiť aj niekoľko jedincov, ktorí sa potom delia o potravu a dorozumievajú so širokou škálou vrčivých až hvízdavých zvukov. Samice sú gravidné 22 – 24 dní[8], v jednom vrhu rodia až 9[8] (v priemere štyri až päť mláďat[5]). Ročne mávajú dva vrhy, vo vyšších nadmorských výškach jeden a vo vhodnom biotope až tri. Dožíva sa 3 až 4 roky.[8] Referencie
Iné projekty
Zdroje
|
||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
