Opel Ascona
Opel Ascona je osobný automobil strednej triedy, ktorý v rokoch 1970 až 1988 vyrábala nemecká automobilka Opel. Počas tohto obdobia sa vyrábali tri rozdielne generácie, začínajúce so zadným náhonom a posledná generácia bola s predným náhonom. V motoršporte vyhral Opel Ascona 400 riadený Walterom Röhrlom Majstrovstvá sveta v rely 1982. Názov "Ascona" je pochádza z názvu rovnomenného mesta v kantóne Ticino vo Švajčiarsku. Opel Ascona bol uvedený do predaja v septembri 1970 a jeho výroba bola ukončená v auguste 1988, kedy bol nahradený modelom Opel Vectra A. Ascona A (1970 – 1975)[1]
Na jeseň roku 1970 prezentoval Opel v Rüsselsheime kompletne nový rad automobilov. Opel Manta kupé bol uvedený 9. septembra a následne dňa 28. októbra bol uvedený aj Opel Ascona vo verziách 2- a 4-dverový sedan a 3-dverové kombi, zvané Caravan alebo Voyage. Tieto modely boli umiestnené medzi Opel Kadett a Opel Rekord. Ascona bola vyvinutá ako konkurencia k úspešným automobilom strednej triedy Fordu, Ford Taunus/Ford Cortina. Opel Ascona A zostal vo výrobe do roku 1975. Dovtedy sa vyrobilo 692 000 týchto vozidiel prvej série. Motory
Ascona B (1975 – 1981)
Druhá generácia Opel Ascona B bola prezentovaná v roku 1975 na Frankfurtskom autosalóne. Bol dostupný vo verziách 2- a 4-dverový sedan, chýbala verzia kombi. Ascona B používala rovnaké motory ako jej predchodca, ale motor 1,9 l mal v roku 1978 zvýšený zdvihový objem na 2,0 l a verzia z vyšším kompresným pomerom a na 98 oktánový benzín boli dostupné popri modeloch na 90 oktánový benzín. Model s motorom 2,0 E mal elektronické vstrekovanie paliva Bosch L-Jetronic a naftový motor 2,1 l bol doplnený v roku 1978. Do roku 1981 sa celosvetovo vyrobilo 1,2 milióna modelov Ascona B. Motory
Ascona 400Postavená bola v roku 1981 a v sezóne 1982 sa s ňou stal Walter Röhrl majstrom sveta. Ascona 400 používala motor 2,0E, ktorý bol prevŕtaný, s väčšími piestami, inými ojnicami a s kľukovým hriadeľom z naftového motora 2,3 typu CIH. Výsledkom bol motor s objemom 2,4 litra so 16 ventilmi, ktorý dával v civilných verziách výkon 106 kW/144 koní s použitím vstrekovania Bosch z modelov Manta GSi a GT/E. Ale v pretekárskej verzii dával motor výkon 169 kW/230 koní, ktorý mohol byť ešte ďalej zvýšený na 250 kW/340 koní za použitia atmosférického nasávania. Firma Irmscher dodala rely výbavu exteriéru. Montované boli veľké a široké krídlo, odľahčené dvere, kapoty, predný spojler a zadné dvere kvôli čo najväčšiemu zníženiu hmotnosti. Ascona C (1981 – 1988)
Ascona C bola uvedená v roku 1981 ako časť projektu General Motors J-body. Bola druhým automobilom s predným náhonom od zavedenia Opelu Kadett D v roku 1979. Ascona C sa vyrábala v Rüsselsheime, (Nemecko), Antverpách, (Belgicko) a Lutone, (Anglicko), a v Spojenom kráľovstve sa predávala ako Vauxhall Cavalier a v Latinskej Amerike ako Chevrolet Monza. Ascona C počas svojej produkcie prešla dvomi väčšími faceliftami. Motory pre Asconu C boli s rozvodom SOHC. Základný model bol vybavený 1,3 litrovým motorom, ktorý bol zavedený v roku 1978 v Ascone B s výkonom 44 kW/60 koní, ktorý nasledoval 1,6 litrový motor s výkonom 55 kW/75 koní. Verzie "S" s vyšším kompresným pomerom mali vyšší výkon až o viac ako 20 %. Vrcholom bol športový model GTE s elektronickým vstrekovaním paliva s výkonom 96 kW/130 koní v posledných dvoch modelových rokoch. Katalyzátor bol voliteľný pre väčšie benzínové jednotky od roku 1986. ModelyNasledujúce verzie Ascony C boli dostupné, všetky s radovými štvorvalcami.[4][5][6][7]
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opel Ascona na anglickej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia