Nemecké Rakúsko

Nemecké Rakúsko Deutsch-Österreich, Deutschösterreich ←  1918 – 1919 ↓ vlajka
Geografia Nárokované územia
Hlavné mesto	Viedeň
Rozloha	118 311 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	10 370 000
Štátny útvar
Štátne zriadenie	parlamentná republika
Mena	rakúska koruna
Vznik	12. novembra 1918 (vyhlásenie republiky)
Zánik	10. septembra 1919 (ratifikácia saintgermainskej zmluvy)
Predchádzajúce štáty: Rakúsko-Uhorsko Nástupnícke štáty: Prvá rakúska republika Prvá česko-slovenská republika Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Druhá poľská republika

Nemecké Rakúsko (nem. Deutsch-Österreich, Deutschösterreich) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení prvej svetovej vojny ako pohrobok Predlitavska na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom.

V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s Nemeckom (konštituovalo sa ako jeho časť).[1]

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: 118 311 km², na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné Rakúsko (s výnimkou Burgenlandu), k tomu navyše Južné Tirolsko a mesto Tarvisio (oboje dnes v Taliansku); južné Korutánsko a južné Štajersko (dnes v Slovinsku; a Sudetenland a Nemecké Čechy (oboje sa neskôr stali súčasťou Sudet) v dnešnom Česku. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

Dejiny

Územia nárokované Nemeckým Rakúskom (následná Prvá rakúska republika ohraničená červenou líniou)

Jednokorunová bankovka, na ktorej je pretlačené Deutschösterreich (Nemecké Rakúsko)

V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (Ríšska rada, posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu (21. október 1918), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k Česko-Slovensku (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená Nemecko-rakúska republika, názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.[1] Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie Nemecko-rakúska a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (Anschluss).[1]

Podcelky

Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (Provinzen):

1. Horné Rakúsko (Oberösterreich), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus Šumavská župa (Böhmerwaldgau) v dnešnom Juhočeskom kraji;
2. Dolné Rakúsko (Niederösterreich), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus Nemecká južná Morava (Deutschsüdmähren), dnes v Česku rozdelená medzi Juhomoravský kraj, Kraj Vysočina a Juhočeský kraj;
3. Nemecké Čechy (Deutschböhmen), územie západných a severných Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá Cheb (Eger), Karlovy Vary (Karlsbad), Ústí nad Labem (Aussig), Liberec (Reichenberg);
4. Sudetsko (Sudetenland), časti severnej Moravy, Rakúskeho Sliezska a východných Čiech. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením Sudet;
5. Štajersko (Steiermark), vrátane Mariboru (Marburg an der Drau) a Dolného Štajerska (dnes v Slovinsku);
6. Salzbursko (Salzburg), dnešná spolková krajina;
7. Korutánsko (Kärnten), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
8. Tirolsko (Tirol), vrátane južného Tirolska, ale nie mesto Trentino;
9. Vorarlbersko, celá dnešná spolková krajina;
10. Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - Einschlussgebiete) na Morave - jazykové ostrovy okolo Brna (Brünn), Jihlavy (Iglau) a Olomouca (Olmütz) obklopené českojazyčnými územiami.[2] Nemecká menšina v mestách ako Praha, České Budějovice, Plzeň takisto žila v enklávach, ale nároky na odlúčené oblasti v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.[2] Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.[2]

Zánik

Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti Uhorska, ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako Burgenland žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina Burgenland), s výnimkou oblasti Šopronu (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska.

Referencie

1. Deutschösterreich [online]. Austria-Forum, [cit. 2013-06-13]. Dostupné online. (po nemecky)
2. JAŠŠ, Richard; FŇUKAL, Miloš. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

• Nemecké Čechy
• Zánik Rakúsko-Uhorska

Externé odkazy

• Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republic of German Austria na anglickej Wikipédii.