Nördliche Kalkalpen

Nördliche Kalkalpen
pohorie
pohľad z Grosser Schobersteinu na Schafberg, Drachenwand, Mondsee a Attersee
Štáty	Nemecko,   Rakúsko
Časť	Východné Alpy
Povodie	Rýn, Dunaj
Najvyšší bod	Parseierspitze
- výška	3 036 m n. m.
Wikimedia Commons: Northern Limestone Alps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.

Geologická stavba

Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne vápencovými a dolomitovými príkrovmi austroalpinika, ktoré boli tlakom spôsobeným adriatickej platne tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj adriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca pliocénu došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. Inn, Salzach, Enns). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. Totes Gebirge, Hochkönig, Steinernes Meer. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových vyvieračiek v pohoriach Schneeberg, Raxalpe a Hochschwab získava pitnú vodu mesto Viedeň. V pohorí Tennengebirge sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - Eisriesenwelt (42 km chodieb).[1]

Geomorfologické členenie

Severné vápencové Alpy sa členia na 24 základných oblastí:

Členenie Východných Álp:

     Nördliche Kalkalpen (čísla geomorfologických oblastí pozri tabuľka)

Číslo	Podcelok	Najvyšší vrch	Výška (m)
1	Bregenzerwaldgebirge	Glatthorn	2133
2	Allgauské Alpy	Großer Krottenkopf	2657
3a	Lechquellengebirge	Untere Wildgrubenspitze	2753
3b	Lechtalské Alpy	Parseierspitze	3036
4	Wetterstein a Mieminger Kette	Zugspitze	2962
5	Karwendel	Birkkarspitze	2749
6	Rofan	Hochiss	2299
7a	Ammergauer Alpen	Daniel	2340
7b	Bayerische Voralpen	Krottenkopf	2086
8	Kaisergebirge	Ellmauer Halt	2344
9	Loferer Steinberge	Birnhorn	2634
10	Berchtesgadener Alpen	Hochkönig	2941
11	Chiemgauer Alpen	Sonntagshorn	1960
12	Salzburger Schieferalpen	Hundstein	2117
13	Tennengebirge	Raucheck	2431
14	Dachstein	Hoher Dachstein	2995
15	Totes Gebirge	Grosser Priel	2513
16	Ennstaler Alpen	Hochtor	2365
17a	Salzkammergutberge	Gamsfeld	2028
17b	Oberösterreichische Voralpen	Hoher Nock	1963
18	Hochschwabgruppe	Hochschwab	2277
19	Mürzsteger Alpen	Hohe Veitsch	1982
20	Rax-Schneeberg-Gruppe	Schneeberg	2075
21	Ybbstaler Alpen	Hochstadl	1919
22	Türnitzer Alpen	Großer Sulzberg	1400
23	Gutensteiner Alpen	Reisalpe	1399
24	Viedenský les	Schöpfl	893

Referencie

1. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. 349 s. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-karpatská oblast, s. 134, 140 − 142.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nördliche Kalkalpen

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severní vápencové Alpy na českej Wikipédii.