Náboženstvo Slovanov
Písomných zmienok o slovanskom náboženstve je len veľmi málo. Tie, ktoré sú k dispozícii, sú až z obdobia kresťanstva. Rozlišujeme medzi viacerými prameňmi, z ktorých je možné čerpať:
PanteónNajstaršia správa o slovanských bohoch je zo 6. storočia. Na pomenovanie boha slúži slovo bog, ktoré súvisí so sanskrtským bhaga, čiže „ten, ktorý udeľuje“. Podľa neskorších prameňov je Perún hlavným slovanským bohom. Panteón všetkých Slovanov ale nebol jednotný. Môžeme rozlíšiť dva základné panteóny. Prvý sa vytvára okolo východných a juhozápadných Slovanov, druhý na polabsko-pobaltskom území. Panteón východných a juhozápadných Slovanov:
Polabsko-pobaltský panteón:
V oboch panteónoch majú okrem božstiev svoje miesto aj bytosti nižšieho rádu, ako víly, rusalky, vodníci, Baba Jaga, Šťastena, Poludnica, strigy a strigôni, permoníci, Svetlonos a iné bytosti. Mýtus o vzniku svetaSlovanské mýty o počiatku sveta poznávame až z novovekého folklóru. Preto predstavujú zmes pôvodných tradícií, spolu s tradíciami kresťanskými. Sú artikulovateľné prostredníctvom dualistických obrazov. Na počiatku pôsobia dve protikladné sily, dobra (zastúpeného bohom) a zla (zastúpeného diablom). Ide o myšlienku súčinnosti boha a diabla pri tvorení sveta. Na počiatku všetko pozostáva z akvatického chaosu. Keď sa boh rozhodne stvoriť Zem, potrebuje k tomu bahno až z dna praoceánu. Keďže boh predstavuje pozitívnu, dobrotivú bytosť, je príliš ľahký na to, aby sa mohol na dno ponoriť, preto tam posiela diabla, ktorého ťažoba jeho zlej duše ľahšie stiahne až na dno. Podarí sa mu to až na tretíkrát. Vynesie na povrch bahno, no trochu z neho si ukryje v ústach a počas toho ako boh tvorí Zem, diabol toto bahno vypľúva. Božie dielo predstavuje dokonalosť a dobro, pokým bahno vypľuté diablom reprezentuje zlo a nedokonalosť vo stvorení. Rekonštrukcia predstáv o posmrtnom živote je pomerne zložitá. Je známe meno bohyne Nyji, ktorá vládla v zásvetí nazvanom Nav, čo znamenalo „byť zmorený“. Popri Nave je doložená aj predstava o existencii ďalšej ríše pre zosnulých, Vyraj. Mŕtvym sa pri pohrebe dávali do úst mince, pre prevodcu na druhý svet, Didka. Slovania boli vyznávačmi kultu mŕtvych. Mŕtvi sa pochovávali buď spopolňovaním alebo dvojakým spôsobom, čo znamená, že ich kosti boli po niekoľkých rokoch znovu vybrané z hrobu a zabalené do obrusu. Verilo sa, že obrus nadobudol zo styku s mŕtveho lebkou zvláštnu moc. Ten bol potom uložený na posvätné miesto v izbe, pod ikony. Zvyky starých Slovanov
NázoryPodľa Komorovského je náboženstvo Slovanov zložitý komplex prežitkov hlbokého dávnoveku aj novších foriem náboženských predstáv (prelínajúcich sa s mytologickými predstavami Slovanov). Najstaršia správa o predkresťanskom náboženstve Slovanov pochádza od Prokopia Cézarejského. Slovanské novopohanstvoTakmer vo všetkých slovanských krajinách v súčasnosti pôsobia skupiny, ktoré sa snažia revitalizovať náboženstvo Slovanov. Tieto snahy o oživenie predkresťanského náboženstva a kultúry Slovanov sa v súčasnosti zaraďujú medzi nové náboženské hnutia. Neexistuje jednotný názov, ani štruktúra týchto hnutí. Medzi frekventované názvy patria Jazyčníctvo, Staroverie, Rodnoverie. Niektoré skupiny požívajú svoj vlastný názov na znak odlíšenia od iných, typickým príkladom je tzv. Védizmus, alebo védické slovanstvo, ktoré má korene v ruskom Inglizme, alebo tzv. Vedomectvo. Iné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia