Názov použitý na začiatku originálneho textu znie (v prepise do latinky) Apografé kai synarithmésis tón anagnósmenón hémin biblión[5] (iný prepis: Apografi ke synarithmisis ton anagnosmenon himin vivlion), čo sa zvykne prekladať ako Opis a zoznam kníh, ktoré sme prečítali[2]:164 či Zoznam kníh, ktoré sme prečítali.[6]
Bibliothéké (iné prepisy: Vivliothiki, Vivliothíki*) - gr. Βιβλιοθήκη[6][11]:183
Bibliotheca (-po latinsky)
Bibliothecae Codices (-po latinsky)
Názov Bibliothéké/Bibliotheca sa zvykne prekladať ako Knižnica[6].
Poznámka: V prepisoch označených * dĺžeň znamená akcent, nie dlhú výslovnosť.
Obsah diela
Myriobiblon je súbor sumárov z 386 kníh, ktoré Fotios prečítal,[12] usporiadaných do 279[9] alebo 280[1] kapitol. Z celkového množstva je asi 56 % kresťanských autorov, vyše polovice zaberajú teologické diela, tretinu tvoria historické diela (bez rozlíšenia náboženstva), ďalšia význačná skupina sú diela rétorické, poézia takmer úplne absentuje.[2]:164 Osem kapitol Fotios venuje hagiografiám.[13] Jednotlivé kapitoly obsahujú údaje o obsahu a sčasti aj úryvky z kníh, Fotios k jednotlivým autorom dodáva biografické informácie a vlastné hodnotenie.[5] Pri ich hodnotení ide o pohľad kresťana-intelektuála z 9. storočia.[11]:184 To sa prejavuje napríklad pri jeho hodnotení Origenovho diela Peri archón, ktoré bral ako hotový dogmatický traktát a nevzal v úvahu jeho hľadajúci a hypotetický charakter.[11]:84-85
Myriobiblon neobsahuje informácie o všeobecne známych autoroch ako boli Aristoteles a Platón, Fotios sa pravdepodobne chcel zamerať na menej známe diela.[8]:137
Význam
Myriobiblon je veľmi významná práca pre poznanie starovekých a kresťanských autorov,[14] Fotios cituje množstvo diel, ktoré poznáme iba z jeho podania[15] a zároveň ide o dielo, ktoré umožňuje nazrieť do sveta byzantského intelektuála. Napriek veľkému rozšíreniu si Myriobiblon nenašiel pokračovateľov či rozličné redakcie.[4]
Ukážka
„
Bol prečítaný Libanios vo dvoch zväzkoch. Je užitočnejší svojimi vymyslenými a cvičnými rečami než tými ostatnými. Možno povedať, že v nich prehnanou dôkladnosťou a snahou pokazil pôvodnú a prirodzenú krásu a pôvab štýlu a urobil ho až nezrozumiteľným tým, že mnohé zatemnil vsuvkami a niečo významné zasa potlačil. V prvej skupine však nájdeme vzor a pravidlá aticistického štýlu. Je tiež významným predstaviteľom epistolografie. Uvádzajú sa jeho mnohé spisy najrôznejšieho druhu.
↑ abFÓTIOS. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 209 – 211.
↑STRONK, Jan P. Ctesias' Persian History: Part 1: Introduction, Text, and Translation. 1. vyd. Düsseldorf : Wellem Verlag, 2010. Dostupné online.ISBN 9783941820012. S. 131.
↑ abJEŽEK, Václav. Byzantská paideia vzdělávání v Byzanci: (byzantská kultura). 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2006. 220 s. ISBN 80-8068-535-5.
↑Katalog der Deutschen Nationalbibliothek [online]. [Cit. 2013-02-12]. Dostupné online.
↑ abcMILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7.
↑PHOTIOS. In: ROSSER, John H. Historical Dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. S. 309.
↑HÄGG, Tomas. Photius as a Reader of Hagiography: Selection and Criticism. Dumbarton Oaks Papers, 1999, čís. 53, s. 43 – 58. Dostupné online [pdf, cit. 2013-02-12]. ISSN0070-7546. Archivované 2013-07-03 z originálu.
↑PHOTIUS. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. 439 s. ISBN 0810830817. S. 263.
↑Kryštof. Úvod a přehledné dějiny byzantského státu. Byzantologie I. Vyd. 1. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta UPJŠ v Prešov, 1995. 171 s. (Vysokoškolské učebné texty.) ISBN 80-7097-325-0. S. 81.
Ďalšia literatúra
HUNGER, Herbert; HANNICK, Christian; PIELER, Peter E. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 2. Philologie, Profandichtung, Musik, Mathematik und Astronomie, Naturwissenschaften, Medizin, Kriegswissenschaft, Rechtsliteratur. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 528 s. ISBN 3-406-01428-3. S. 7 – 8.