Myriobiblon

Obal tlačenej verzie Myriobiblonu

Myriobiblon (ďalšie názvy pozri nižšie) je názov diela byzantskej literatúry z 9. storočia. Autorom je konštantínopolský patriarcha Fotios.[1] V úvode (podľa najstaršieho manuskriptu) ho Fotios venuje svojmu bratovi Tarasiovi,[1] čo je pravdepodobne iba literárna štylizácia[2]:164. Dielo vzniklo pred rokom 855.[3][pozn 1]

Ide o najznámejšie dielo byzantskej stredovekej literatúry[4] a jediný príklad byzantskej literárnej kritiky a histórie[2]:164.

Názvy

Názov použitý na začiatku originálneho textu znie (v prepise do latinky) Apografé kai synarithmésis tón anagnósmenón hémin biblión[5] (iný prepis: Apografi ke synarithmisis ton anagnosmenon himin vivlion), čo sa zvykne prekladať ako Opis a zoznam kníh, ktoré sme prečítali[2]:164 či Zoznam kníh, ktoré sme prečítali.[6]

Ďalšie, umelé názvy textu sú[7]:

• Myriobiblon (iné prepisy: Myriovivlon, Myrióvivlon*, Muriobiblon ) - gr. Μυριόβιβλον
• Myriobiblion (iné prepisy: Myriovivlion, Myriovívlion*, Muriobiblion) - gr. Μυριοβίβλιον
• Myriobiblos (iné prepisy: Myriovivlos, Myrióvivlos*, Muriobiblos)- gr. Μυριόβιβλος

Názov Myriobibl(i)on/-os sa zvykne prekladať ako Nespočetné množstvo kníh[6] alebo Tisíc kníh[3] alebo Množstvo kníh[8]:135[9]

Ďalšie umelé názvy textu sú[10]:

• Bibliothéké (iné prepisy: Vivliothiki, Vivliothíki*) - gr. Βιβλιοθήκη[6][11]:183
• Bibliotheca (-po latinsky)
• Bibliothecae Codices (-po latinsky)

Názov Bibliothéké/Bibliotheca sa zvykne prekladať ako Knižnica[6].

Poznámka: V prepisoch označených * dĺžeň znamená akcent, nie dlhú výslovnosť.

Obsah diela

Myriobiblon je súbor sumárov z 386 kníh, ktoré Fotios prečítal,[12] usporiadaných do 279[9] alebo 280[1] kapitol. Z celkového množstva je asi 56 % kresťanských autorov, vyše polovice zaberajú teologické diela, tretinu tvoria historické diela (bez rozlíšenia náboženstva), ďalšia význačná skupina sú diela rétorické, poézia takmer úplne absentuje.[2]:164 Osem kapitol Fotios venuje hagiografiám.[13] Jednotlivé kapitoly obsahujú údaje o obsahu a sčasti aj úryvky z kníh, Fotios k jednotlivým autorom dodáva biografické informácie a vlastné hodnotenie.[5] Pri ich hodnotení ide o pohľad kresťana-intelektuála z 9. storočia.[11]:184 To sa prejavuje napríklad pri jeho hodnotení Origenovho diela Peri archón, ktoré bral ako hotový dogmatický traktát a nevzal v úvahu jeho hľadajúci a hypotetický charakter.[11]:84-85

Myriobiblon neobsahuje informácie o všeobecne známych autoroch ako boli Aristoteles a Platón, Fotios sa pravdepodobne chcel zamerať na menej známe diela.[8]:137

Význam

Myriobiblon je veľmi významná práca pre poznanie starovekých a kresťanských autorov,[14] Fotios cituje množstvo diel, ktoré poznáme iba z jeho podania[15] a zároveň ide o dielo, ktoré umožňuje nazrieť do sveta byzantského intelektuála. Napriek veľkému rozšíreniu si Myriobiblon nenašiel pokračovateľov či rozličné redakcie.[4]

Ukážka

„	Bol prečítaný Libanios vo dvoch zväzkoch. Je užitočnejší svojimi vymyslenými a cvičnými rečami než tými ostatnými. Možno povedať, že v nich prehnanou dôkladnosťou a snahou pokazil pôvodnú a prirodzenú krásu a pôvab štýlu a urobil ho až nezrozumiteľným tým, že mnohé zatemnil vsuvkami a niečo významné zasa potlačil. V prvej skupine však nájdeme vzor a pravidlá aticistického štýlu. Je tiež významným predstaviteľom epistolografie. Uvádzajú sa jeho mnohé spisy najrôznejšieho druhu.	“
– [2]:165

Poznámky

1. Iné možné roky sú 838 alebo 845, prípadne 875.[1]

Referencie

1. BIBLIOTHECA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 228.
2. DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2003. 416 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-409-0.
3. Bibliotheke. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 63 – 64.
4. DILLER, Аubrey. Photius' Bibliotheca in Byzantine Literature. Dumbarton Oaks Papers, 1962, čís. 16, s. 389 – 396. ISSN 0070-7546. DOI: 10.2307/1291167.
5. FÓTIOS. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 209 – 211.
6. Fótios. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala).
7. STRONK, Jan P. Ctesias' Persian History: Part 1: Introduction, Text, and Translation. 1. vyd. Düsseldorf : Wellem Verlag, 2010. Dostupné online. ISBN 9783941820012. S. 131.
8. JEŽEK, Václav. Byzantská paideia vzdělávání v Byzanci: (byzantská kultura). 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2006. 220 s. ISBN 80-8068-535-5.
9. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 368.
10. Katalog der Deutschen Nationalbibliothek [online]. [Cit. 2013-02-12]. Dostupné online.
11. MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7.
12. PHOTIOS. In: ROSSER, John H. Historical Dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. S. 309.
13. HÄGG, Tomas. Photius as a Reader of Hagiography: Selection and Criticism. Dumbarton Oaks Papers, 1999, čís. 53, s. 43 – 58. Dostupné online [pdf, cit. 2013-02-12]. ISSN 0070-7546. Archivované 2013-07-03 z originálu.
14. PHOTIUS. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. 439 s. ISBN 0810830817. S. 263.
15. Kryštof. Úvod a přehledné dějiny byzantského státu. Byzantologie I. Vyd. 1. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta UPJŠ v Prešov, 1995. 171 s. (Vysokoškolské učebné texty.) ISBN 80-7097-325-0. S. 81.

Ďalšia literatúra

• HUNGER, Herbert; HANNICK, Christian; PIELER, Peter E. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 2. Philologie, Profandichtung, Musik, Mathematik und Astronomie, Naturwissenschaften, Medizin, Kriegswissenschaft, Rechtsliteratur. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 528 s. ISBN 3-406-01428-3. S. 7 – 8.

Externé odkazy

• Bibliotheca. Ex recensione Immanuelis Bekkeri (1824)
• Photius: Bibliotheca -- Contents