Morská voda

Slaná alebo morská voda je voda z mora, oceánu alebo slaného jazera, ktorá obsahuje chemické látky spôsobujúce jej slanosť (salinitu) a tým aj rozdielnu hustotu a napríklad aj rozdielnu teplotu tuhnutia ako u sladkej vody. Slaná voda na zemi obsahuje veľa chemických látok, ale iba malá časť z nich je v nej zastúpená výraznejšie (ostatné len v minimálnych koncentráciách). Je to predovšetkým chlorid sodný, sírany, uhličitany a iné soli (ktoré všetky dohromady tvoria morskú soľ), a tiež plyny ako dusík, kyslík alebo oxid uhličitý (CO₂).[1]

Morská voda má v zemských oceánoch a moriach priemernú salinitu okolo 3,5%. To znamená, že každý kilogram morskej vody obsahuje približne 35 gramov rozpustenej soli (väčšinou, hoci nie úplne, ide o ióny chloridu sodného: Na^+, Cl^-). Priemerná hustota morskej vody na zemi na povrchu oceánu je 1,025 g/ml; morská voda má teda vyššiu hustotu ako sladká voda (tá dosahuje maximálnu hustotu 1,000 g/ml pri teplote 4° C). Takáto slaná voda mrzne v priemere až pri teplote okolo -2° C.

Ilustrácia ukazuje celkový pomer jednotlivých prvkov a aniónov v morskej vode.

Salinita

Morská voda obsahuje množstvo iónov, ktoré majú buď kladný alebo záporný náboj. Najviac zastúpené sú záporné ióny (anióny) chlóru a kladné ióny (katióny) sodíka, ktoré dohromady vytvárajú morskú soľ, známu ako kuchynská soľ. Tá tvorí 85% zo všetkých rozpustených látok v morskej vode.[1]

Teplota topenia (bod tuhnutia) morskej vody sa vplyvom salinity pohybuje okolo -1,8° C.

Zloženie morskej vody (podľa objemu) na Zemi

Látka	%	Látka	%
Kyslík	85,84	Síra	0,091
Vodík	10,82	Vápnik	0,04
Chlór	1,94	Draslík	0,04
Sodík	1,08	Bróm	0,0067
Horčík	0,1292	Uhlík	0,0028

Referencie

1. KOLEKTÍV AUTOROV. Oceán: Poslední divočina světa. Banská Bystrica : Knižní klub, 2007. ISBN 978-80-242-1876-2. S. 34.

Pozri aj

• Morský ľad
• Mŕtve more
• Sladká voda
• Brakická voda
• Odsoľovanie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mořská voda na českej Wikipédii.