|
Monzonit
Monzonit je hlbinná vyvretá hornina prechodného zloženia medzi syenitom a dioritom. Obsahuje približne rovnaké množstvo ortoklasu aj plagioklasu. V roku 1864 podľa vrchu Monzoni v Tirolsku termín zaviedol A. Lapparent[2]. Zloženie Monzonit sa vyznačuje približne rovnakým zastúpením draselných živcov aj plagioklasov. Voľným okom sú bežne pozorovateľné lištové až tabuľkovité plagioklasy. K-živce sú obvykle xenomorfné[3]. Okrem živcov môže obsahovať pyroxény (hlavne diopsid a augit) alebo biotit. Niekedy môže obsahovať aj hornblend. Obsah SiO2 sa pohybuje od 49 – 62 % resp. 55 — 65 %[4]. Má prevažne intermediárny charakter, zloženie na rozhraní syenitov a gabra. Aj preto bol niekedy nazývaný gabro-syenit. Kremeň sa v hornine nachádza iba ako akcesorický minerál. Práve neprítomnosť kremeňa umožňuje horninu spoľahlivo odlíšiť od granitu. Ak hornina obsahuje viac ako 10 % kremeňa, je označovaná ako kremenný monzonit (tzv. adamellit). Známe sú aj odrody so zvýšeným obsahom tmavých minerálov napr. olivínu. V prípade prítomnosti foidov, je hornina označovaná ako foiditický monzonit.  V prípade, že má hornina prevahu ortoklasu (K-živcov) prechádza do syenitov. Zvýšený obsah plagioklasov (vápenatých živcov) a tmavých minerálov horninu približuje zloženiu dioritu. Vulkanickým ekvivalentom monzonitu je latit. Ekonomický významNa monzonity sú viazané ložiská volfrámu, molybdénu, medi a zlata. Vyleštený má vysokú estetickú hodnotu a bol používaný aj ako obkladový a stavebný kameň[4]. VýskytMonzonity často vytvárajú súčasti zložitejších magmatických telies. V Česku sú monzonity bežným okrajovým členom durbachitových telies. Známy je tiež z Ťanšanu v Kazachstane, okolia Bajkalu, Ukrajiny, Nórska, Talianska a USA. Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
