|
MobbingMobbing je druh rafinovaného šikanovania na pracovisku. Samotný pojem mobbing má základ v angličtine (mob = hromadne napadnúť, dotierať) a používa sa tiež v etológii (zaviedol ho Konrad Lorenz), kde opisuje správanie zvierat, keď si zvieracie spoločenstvo (napr. stádo) bráni svoje územie pred votrelcom tým, že na neho ako celok útočí. V samotných anglicky hovoriacich krajinách sa pre označenie šikanovania na pracovisku používa pojem emotional abuse (emočné týranie, emočné zlé zaobchádzanie). DefiníciaMobbing označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. Ide o útoky skupiny proti jednotlivcovi. Charakteristická je pre nich skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Pri rozhodovaní, či už ide o mobbing sa používajú tzv. Leymannove pravidlá: za mobbing možno považovať iba správanie, ktoré sa objavuje aspoň 1× týždenne po dobu minimálne 6 mesiacov.[1] Niekedy býva pod mobbing zaraďované aj sexuálne obťažovanie na pracovisku, iné poňatie mobbingu vymedzuje ako zlé zaobchádzanie bez sexuálnej či rasovej príčiny. Podľa výsledkov výskumu z roku 2002 je obeťou mobbingu 4 – 8 % pracujúcich.[1] Iným variantom šikanovania na pracovisku je tzv. bossing. Je špecifický tým, že šikanovania sa dopúšťa nadriadený pracovník. Bossing je psychické šikanovanie v zamestnaní, ktorého sa dopúšťa na svojom podriadenom nadriadený pracovník. Ide teda o správanie nadriadeného, ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, sťažuje či znemožňuje mu jeho prácu. Bossing sa samozrejme vyvíja a stupňuje. Táto šikana zhoršuje vzťahy na pracovisku a zvyšuje kult osobnosti vedúcich. Za šikanovanie (bossing) môže byť považované:
Od šikany školskej a vojenskej sa mobbing odlišuje práve svojou skrytosťou, rafinovanosťou a zákernosťou. Formy správania a postupy, ktoré je možné považovať za mobbing:[1]
Fázy mobbinguPavel Beňo určuje u mobbingu štyri fázy:[1]
Ciele a príčinyCieľom mobbingu je poškodenie druhého s cieľom následného prepustenia zo zamestnania. Príčin môže byť veľké množstvo, predovšetkým sa ale na mobbingu podpisuje:[1]
Podľa niektorých autorov je mobbing živený atmosférou trhovej ekonomiky, s jej tvrdou konkurenciou a hrozbou nezamestnanosti.[2] Kto je mobber?Niektoré výskumy naznačujú, že mobberi majú vysokú mieru agresivity a sociálneho nepokoja, a majú nízke sociálne kompetencie.[3] Iné štúdie naznačujú, že väčšina mobberov sú narcisti a egocentrici.[4] Následky a nebezpečenstvo mobbinguPodľa posledného prieskumu z roku 2001, ktorý uskutočnila agentúra Gfk, zažilo šikanu na pracovisku 16% ľudí. Štatistiky zo západných krajín uvádzajú polovičné hodnoty, 8 – 10 %. Výskumníci Pamela Lutgenová-Sandviková a jej kolegovia, ktorí skúmajú zneužívanie na pracovisku vyvodzujú, že „na základe dostupných dát môžeme špekulovať, že približne 35 – 50 % zamestnancov v USA zažíva jeden takýto negatívny čin prinajmenšom jedenkrát týždenne v akomkoľvek 6 – 12 mesačnom období a skoro 30 % má skúsenosti s prinajmenšom dvoma takýmito častými typmi negatívnych činov.“[5] V najväčšom prieskume svojho typu na pracovné šikanovanie v USA, ktorý zrealizoval Inštitút pracovného šikanovania/ Zogby International vyšlo najavo, že 35 % amerických zamestnancov sa stretlo so zneužívaním v niektorej časti svojho pracovného života.[6] Na základe štúdie týkajúcej sa šikanovania zdravotných pracovníkov na pracovisku vo Veľkej Británii sa zistilo, že 37 % účastníkov zažilo šikanovanie v predchádzajúcom roku a že znepokojúcich 96 % z nich zažilo šikanovanie od viacej ako jedného kolegu.[7] V štúdii zameranej na pracovné prostredie v Tajvane sa prišlo na to, že v predchádzajúcom roku sa vyskytlo 51 % ústneho zneužívania a 16 % mobbingu.[8] Vieme, že sú identifikované prinajmenšom tri rôzne psychologické profily obetí, ktoré u týchto obetí pretrvávajú po mobbingu alebo šikane:
Obrana proti mobbinguVo Francúzsku je mobbing trestný čin, ktorý sa považuje za "morálne obťažovanie", za ktoré sú občianske a trestné postihy. Brániť si svoje sebavedomie možno snáď len stálym opakovaním si, že kto nám škodí týmto spôsobom, už s nami vlastne súboj prehral. Kto sa k takému rokovaniu znižuje, nemôže byť silný ani sebavedomý. Kolektívnou obranou sú rozmanité výzvy a petície proti neľudským vzťahom v zamestnaní. Obranou proti mobbingu je včasná prevencia a informovanosť. Obeť sa musí začať brániť hneď spočiatku. Ak nepomôže klasická obrana (vzoprieť sa mobbingu), je vhodné kontaktovať odborníka či občianske združenie. Pomôcť by mohol (teoreticky) tiež Úrad práce alebo odbory. Je tiež vhodné písať si denník šikanovania, aby keď vyjde najavo, že ste mobbovaní, ste mali rukolapné dôkazy o vašom mobbingu. V prvom rade, je potrebné vyjsť s pravdou von a mobbing oznámiť svojej rodine a blízkym, a tiež vedúcemu, ak by to mohlo pomôcť. Ak sa o mobbingu nevie, nič sa proti nemu nemôže robiť. Ak zlyhá vedúci a nič alebo skoro nič proti mobbingu neučiní, je možné sa v prvom rade obrátiť na vaše personálne oddelenie. Niekto v ňom by mal mať právomoci na boj proti mobingu. Tiež v niektorých štátoch sveta sú konkrétne na boj s mobingom určení konkrétni zamestnanci firiem, spoločností a organizácií, ktorý sú povinný v prípade výskytu mobbingu zasiahnuť. Na Slovensku zatiaľ nikoho takého nemáme. Tiež by ste sa mohli obrátiť na Ombudsmanku alebo dokonca Inšpektorát práce, ktorý vykonáva kontroly u zamestnávateľov podľa zákona č. 125/2006 Z. o inšpekcii práce. Sťažnosť zamestnávateľoviV legislatívnom vyjadrení, ak sa zamestnanec domnieva, že sa voči nemu spolupracovníci alebo nadriadení správajú v rozpore s dobrými mravmi alebo že zneužívajú svoje postavenie (a teda sa dopúšťajú šikany), má právo podať zamestnávateľovi oficiálnu sťažnosť (podľa ust. § 13 ods. 6 Zákonníka práce). Zamestnávateľ musí takúto sťažnosť prešetriť, bez zbytočného odkladu na ňu odpovedať a vykonať nápravu.[10] Súdna ochranaAk by podaná sťažnosť problém nevyriešila, prípadne zhoršila, zamestnanec má vždy možnosť obrátiť sa na súd. Ten je zodpovednou autoritou, ktorá má právo posúdiť a rozhodnúť o porušení pracovných predpisov, v tomto prípade zhodnotiť mobbing na pracovisku. Súd má právo nielen konštatovať, či boli alebo neboli porušené pracovné predpisy, ale môže nariadiť opatrenia alebo priznať finančnú náhradu. MediáciaMediácia, ako forma mimosúdneho riešenia sporu, je v rámci mobbingu na pracovisku vhodným spôsobom, ako vec vykomunikovať so všetkými zúčastnenými, a najmä možnosť nájsť vhodné riešenie situácie. Mediátor je v procese nestrannou a nezávislou stranou, ktorá vytvára vhodné podmienky pre rovnocennú komunikáciu zamestnanca a zamestnávateľa, resp. medzi dotknutými zamestnancami. Keďže je proces dôverný, je minimalizované riziko, že sa problém dostane mimo firmu alebo že sa informácie rozšíria na pracovisku.[10] Referencie
Pozri ajExterné odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
