Mircea Eliade
Mircea Eliade (* 9. marec 1907, Bukurešť, Rumunsko – † 22. apríl 1986, Chicago, Illinois, USA) bol rumunský filozof, religionista (historik a filozof náboženstva), prozaik a esejista. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi. Jeho najväčším odborným prínosom boli jeho religionistické analýzy posvätného a profánneho (pozri heslo sakralizácia), a to najmä jeho koncept hierofánie. ŽivotopisNarodil sa v Bukurešti. V rokoch 1928 až 1931 pôsobil v Indii, čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v Kalkate sa začal venovať štúdiu sanskritu a jógy. V roku 1940 bol menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve Rumunska v Londýne. V roku 1941 bol Eliade premiestnený do Portugalska a pracoval na veľvyslanectve v Lisabone. V 1942 prichádza naposledy do Rumunska, aby odovzdal posolstvo diktátorovi Antonescovi od portugalského ministerského predsedu Antonia Salazara. Od 50. rokov do svojej smrti na následky mŕtvice po zistení, že horí knižnica v jeho pracovni na chicagskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobil práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal v roku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj religionistiky.[1] Bibliografia (neúplná)Odborné publikácieV slovenčine
V češtine
Beletria a literatúra faktuV slovenčine
V češtine
Iné projekty
Zdroje
|
Portal di Ensiklopedia Dunia