Mikuláš I. (Rusko)
Mikuláš I. alebo aj Mikuláš I. Pavlovič (rus. Николай I. Павлович) (* 6. júl (25. jún podľa juliánskeho kalendára) 1796, Cárske Selo, Ruské impérium – † 2. marec (18. február podľa juliánskeho kalendára) 1855, Petrohrad) bol ruský cár od roku 1825 a posledný poľský kráľ. ŽivotopisBol tretím synom cára Pavla I. a jeho druhej manželky Márie Fjodorovny. Počas vlády staršieho brata, cára Alexandra I., sa vôbec nezaujímal o politiku a riadenie krajiny a jeho úlohou bola vojenská kariéra. 13. júna 1817 sa oženil so Šarlotou Pruskou, dcérou pruského kráľa Fridricha Viliama III., ktorá prijala ruské meno Alexandra Fiodorovna. S rodinou žil v Aničkinovskom paláci v Petrohrade, no po smrti cára Alexandra I. v decembri 1825 bol povolaný prevziať nástupníctvo a vládu. Formálne sa tak stalo 24. decembra a 26. septembra 1826 bol v Moskve korunovaný za ruského cára. Je známy aj v súvislosti s povstaním dekabristov, z decembra v roku 1825. Mikuláš I. zomrel v Zimnom paláci na zápal pľúc. PotomkoviaZ manželstva s Alexandrou Fjodorovnou vzišlo sedem detí:
Literatúra
Iné projekty
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikuláš I. Pavlovič na českej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia