Michal Májek
Ing. Michal Májek, Dr.rer.nat. (* 1987, Bratislava)[1] je slovenský organický chemik, vysokoškolský pedagóg a vedec zaoberajúci sa metódami organickej syntézy, elektrochémie, mechanochémie a fotochémie v syntetickej praxi.[2] Akademická a vedecká kariéraV rokoch 1998 – 2006 študoval na Gymnáziu Grösslingová v Bratislave osemročný študijný odbor.[3] Už počas štúdia získal medzinárodné ocenenia na Medzinárodnej chemickej olympiáde: vyhral strieborné medaily v rokoch 2005 a 2006.[4] Maturoval v roku 2006 a do roku 2012 študoval v Prahe na Vysokej škole chemicko-technologickej (VŠCHT),[5] kde pod vedením prof. Jiřího Svobodu získal inžinierky titul.[4][6] Ešte počas bakalárskeho a magisterského štúdia absolvoval stáž u českého organického chemika prof. Pavla Kočovského na Univerzite v Glasgowe v rokoch 2010 a 2011.[4] Tiež absolvoval stáž na Univerzite St. Andrews v Spojenom kráľovstve u prof. Davida O’Hagana v roku 2010.[4] Počas magisterského štúdia v roku 2015 tiež absolvoval stáž v Brne vo fotochemickom laboratóriu prof. Klána na Masarykovej univerzite.[4] Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite v Regensburgu (2012 – 2015) v Nemecku v spolkovej republike Bavorsko, kde za tri roky získal titul Dr. rer. nat. pod vedením školiteľa prof. Axela Jacobiho von Wangelina.[4] Po ukončení doktorandského štúdia v roku 2015 zostal na pozícii postdoka u prof. Wangelina do roku 2016.[4] Potom pôsobil v Spojených štátoch amerických od roku 2017 do roku 2018 na Univerzita v Kalifornii v Los Angeles (UCLA) u prof. Kendalla Houka.[4][5] Následne sa vrátil do Nemecka, kde pôsobil na Univerzite v Rostocku u Dr. Roberta Franckeho[5] od roku 2019 do roku 2020.[4] Od roku 2020 vedie Laboratórium metodológie organickej syntézy.[4][5] Laboratórium metodológie organickej syntézyVedie skupinu Metodológie organickej syntézy na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,[7] kde aj pedagicky pôsobí: učí predmet „Počítačová organická chémia“ a „Organická chémia II“.[8] Vo svojom laboratóriu školí študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia.[9] Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia