|
Medzinárodný súdny dvor
Medzinárodný súdny dvor (MSD) (po anglicky International Court of Justice (ICJ), po francúzsky Cour Internationale de Justice (CIJ)) je hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov a jedným z jej šiestich hlavných orgánov. Bol zriadený Štatútom Medzinárodného súdneho dvora, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Je zložený z 15 sudcov. Medzinárodný súdny dvor má sídlo v holandskom Haagu a je príslušný na riešenie sporov medzi štátmi a na vydávanie poradných posudkov k právnym otázkam. SídloSídlo Medzinárodného súdneho dvora je Mierový palác v Haagu. V Mierovom paláci bolo sídlo aj predchodcu MSD - Stáleho dvora Medzinárodnej spravodlivosti. ZloženieVoľby do Medzinárodného súdneho dvora sa konajú každé tri roky, keď sa volí 1/3 súdu, teda päť sudcov. Podľa článku 2 Štatútu sa sudcom MSD môže stať vysoko morálna osoba, ktorá má kvalifikáciu zastávať najvyššie súdne funkcie vo svojom štáte alebo je uznávaným odborníkom v oblasti medzinárodného práva. Sudcov Medzinárodného súdneho dvora volí na deväťročné funkčné obdobie v súbežnej voľbe Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN. Úspešný kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v oboch orgánoch. Súčasní sudcoviaPodľa seniority:
Funkcionári súduOd februára 2015 je predsedom MSD francúzsky sudca Ronny Abraham. Podpredsedom súdu je sudca zo Somálska Abdulqawi Ahmed Yusuf. Tajomníkom súdu je Philippe Couvreur, Belgicko.[1] PrávomocMedzinárodný súdny dvor je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou. Stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva. Právomoc (jurisdikcia) MSD je konsenzuálna, závisí od súhlasu štátov v spore. V zmysle čl. 36 ods. 1 Štatútu MSD sa právomoc dvora vzťahuje na všetky právne spory, ktoré mu strany predložia, a zároveň na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v platných zmluvách a dohovoroch. MSD koná len na základe podnetu zúčastnených strán. Konanie pred MSD je jedným z prostriedkov mierového urovnávania medzinárodných sporov, ktorého voľba sa však ponecháva na vôľu štátov v spore. O obligatórnu (záväznú) jurisdikciu MSD ide v tom prípade, pokiaľ je právomoc MSD daná už v okamihu vzniku sporu medzi štátmi. MSD je vtedy oprávnený začať konanie na základe návrhu jednej zo strán. Obligatórna právomoc MSD môže byť založená:
KonanieKonanie pred MSD môže byť:
V sporovom konaní rozhoduje MSD konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany, ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Žiadosť o preskúmanie rozsudku možno podať len v prípade, pokiaľ vyjde najavo skutočnosť rozhodujúceho významu, ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola známa MSD, ani strane, ktorá žiada o preskúmanie rozsudku. V posudkovom konaní rozhoduje MSD na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou. Poradné posudky MSD nie sú právne záväzné, majú odporúčací charakter. MSD a Slovenská republikaSlovenská republika sa ako samostatný štát stala členom OSN, a tým aj zmluvnou stranou Charty OSN a Štatútu MSD, 19. januára 1993 (Česko-Slovensko bolo pôvodným členom OSN od 24.októbra 1945). V roku 1993 SR spoločne s Maďarskom predložila na MSD spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. MSD vyniesol rozsudok v uvedenej veci 25. septembra 1997. Rozsudok bol pre SR priaznivý a je považovaný za výrazné víťazstvo SR v uvedenom spore. SR uznala záväznú príslušnosť MSD vyhlásením prezidenta s účinnosťou od 28. mája 2004. V roku 2002 bol za sudcu MSD zvolený JUDr. Peter Tomka, CSc. na 9 ročné funkčné obdobie 2003 - 2012. Od 6. februára 2009 vykonával funkciu podpredsedu MSD na trojročné funkčné obdobie. V roku 2011 bol opätovne zvolený na ďalšie 9 ročné funkčné obdobie 2012 - 2021. Od 6. februára 2012 do 5. februára 2015 zastával funkciu predsedu MSD. V MSD pôsobil v prípade Korfský prieliv (Spojené kráľovstvo vs. Albánsko) ako sudca ad hoc Slovák Igor Daxner. Ďalší dvaja sudcovia MSD sa narodili na území Slovenska: Thomas Buergenthal (USA) a Géza Herczeg (Maďarsko). Referencie
Externý odkaz
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
