|
Medveď pyskatý
Medveď pyskatý (lat. Melursus ursinus) patrí medzi menšie druhy medveďov. Je to myrmekofágna šelma (živí sa najmä mravcami alebo termitmi), ktorá pochádza z indického subkontinentu. V kohútiku meria 60 – 90 cm a dĺžka tela je 150 – 190 cm, z toho na chvost pripadá 15 – 18 cm (v porovnaní s ostatnými medveďmi má jeho chvost najväčšiu priemernú dĺžku[1][2]). Jeho hmotnosť sa pohybuje od 55 do 145 kg, pričom samce sú o 30 – 40 % ťažšie ako samice. Čiernu srsť na hrudi zdobí svetlá, takmer biela škvrna v tvare polmesiaca alebo písmena „U“ či „Y“. Jeho nezvyčajne huňatá, rozcuchaná srsť, kvôli miernejšiemu podnebiu bez podsady, môže dosahovať dĺžku až 30 cm.[3][4][5] Medveď pyskatý obýva širokú škálu biotopov: suché a vlhké tropické lesy, savany, kroviny a lúky až do nadmorskej výšky 2 000 metrov.[3] Celosvetový areál zahŕňa Indiu, Teraje v Nepálu a mierne klimatické oblasti Bhutánu a Srí Lanky. Tvorí dve samostatné a izolované populácie (dva poddruhy) – M. u. ursinus (India, Nepál) a M. u. inornatus (Srí Lanka). Kedysi sa vyskytoval na oveľa väčšom území, kým nebol intenzívne lovený, pretože bol považovaný za nebezpečného škodcu. V súčasnosti je najviac ohrozený ničením životného prostredia. Hoci nie sú známe údaje o početnosti druhu, je klasifikovaný ako zraniteľný (2016).[3][4][5]  Aktívny je zvyčajne za súmraku a v noci. Živí sa najmä termitmi a mravcami, ktorých hniezda rozoberá svojimi silnými labami a srpovitými pazúrmi, ktoré používa aj na sebaobranu alebo pri šplhaní po stromoch. Pomocou pazúrov vyreže v hniezde úzky otvor, ktorým potom vysáva hmyz alebo jeho larvy. Robí to pomocou svojho špeciálne prispôsobeného jazyka, ktorý sa môže stočiť do úzkej trubice. Čumák pritlačí k otvoru a stočeným jazykom ako slamkou vysaje obsah hniezda. Nosné dierky má pri tom uzavreté, aby sa doň nedostal žiadny hmyz. Medveď pyskatý je inak schopný živiť sa čímkoľvek, napríklad medom, vtáčími vajcami alebo ovocím na stromoch. Podobne ako iné medvede často neodolá „rýchlemu občerstveniu“, ktoré nájde na poliach a plantážach, za čo môže zaplatiť životom, keď sa dostane do konfliktu s človekom. Potravu vyhľadáva výlučne podľa čuchu. Jeho zrak a sluch sú pomerne slabé.[3][4][5] Medveď pyskatý je väčšinou samotársky, s inými jedincami sa stretáva len v období rozmnožovania, ktoré môže prebiehať kedykoľvek počas roka. Samec sa často páruje len s jednou samicou, takže súboje medzi samcami sú skôr výnimočné. Samica je gravidná 4 – 7 mesiacov (vrátane oneskorenej implantácie) a rodí 2 – 3 holé mláďatá v dobre ukrytej nore. Keď trochu vyrostú, malé medvieďatá sa držia matky na chrbte. Po niekoľkých týždňoch sú už celkom samostatné, ale zostávajú s matkou ešte 2 – 3 roky, takmer do dospelosti. Môžu sa dožiť až 40 rokov, ale tohto veku skôr len v zajatí.[4][5] Hoci ide o medveďa pomerne malého vzrastu, samica s mláďatami, podobne ako iné medvede, dokáže svoje potomstvo brániť veľmi odhodlane a agresívne. Nebezpečné môžu byť aj medvede prebudené počas denného spánku, napríklad drevorubačmi, zberačmi medu alebo lesných plodov. Spomedzi všetkých druhov medveďov, no podľa niektorých zdrojov aj iných veľkých šeliem (vrátane tigra),[6] má práve medveď pyskatý na svedomí pravdepodobne najviac útokov na ľudí. Boli zaznamenané aj prípady, keď usmrtili a možno aj čiastočne zjedli človeka. Miestna ľudová múdrosť hovorí, že medveď pyskatý oplýva silou desiatich a dôvtipom dvanástich mužov.[4][5][7][8][9] Za neobvyklou agresivitou stojí zrejme jeho spôsob života respektíve myrmekofágna strava, kvôli ktorej sa mu vyvinuli príliš dlhé pazúry, ktoré mu bránia v pohybe alebo rýchlemu lezení po stromoch, takže nemôže ľahko uniknúť pred nebezpečenstvom. Obranná stratégia založená na agresii sa ukázala ako kľúčová napríklad pri konfrontácii s tigrami, ktoré týmto spôsobom dokáže zastrašiť v 86% prípadov.[6] Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
