Môže slúžiť ako sprievodná stíhačka, záchytný stíhač tiež na potlačenie protivzdušnej obrany nepriateľa (SEAD), boj proti pozemným cieľom, priamu leteckú podporu alebo vzdušný prieskum.
Vznik a vývoj
Vznikol ďalším vývojom typu Northrop YF-17A. Po zaradení do služby mal nahradiť stroje A-7 Corsair II, slúžiace v námorníctve USA a F-4 Phantom II námornej pechoty. Pôvodne sa plánovali 2 rozdielne verzie: F-18 pre stíhacie úlohy a A-18 pre bojové úlohy, no nakoniec boli zlúčené do jedného konštrukčného návrhu. To sa odrazilo aj v jeho nezvyčajnom označení F/A-18. Po prvýkrát sa vzniesol v novembri 1978 a počas nasledujúcich letových skúšok bolo použitých 9 predsériových jednomiestnych F/A-18A a dve cvičné TF-18A. Prvé sériové stroje sa začali k námorníctvu dostávať v máji 1980. Prvou jednotkou, ktorá dosiahla operačnú spôsobilosť bola jednotka námornej pechotyVMFA-314, ktorá bola za operačne spôsobilú vyhlásená 7. januára 1983. Ukázalo sa, že lietadlo vyniká ako v stíhacej tak aj v útočnej úlohe, pre ktoré bol navrhnutý. K tomuto úspechu dopomohol aj radar AN/APG-65. Po vyrobení 371 ks F/A-18A a 40 ks F/A-18B sa výroba sústredila na produkciu vylepšených verzií F/A-18C, ktoré boli prvou verziou schopnou niesť rakety AIM-120 AMRAAM a protizemných striel AGM-65 Maverick. Spolu s novými F/A-18C boli obstarané aj F/A-18D - dvojmiestne verzie, ktoré mali nahradiť stroje A-6 Intruder. Neskoršie verzie F/A-18D mali schopnosť nasadenia na nočné útoky. Hlavnými nedostatkami prvých verzií F/A-18 bol malý dolet. Vývoj zväčšenej verzie, ktorá mala o 86 cm dlhší trup a 25% zvýšenú plochu krídel sa začal na začiatku 90. rokov 20. storočia. Bol označený ako F/A-18E Super Hornet (jednomiestny) a F/A-18F Super Hornet (dvojmiestny). Jeho úlohou je nahradiť staršie verzie F/A-18 a stroje F-14 Tomcat. Bola taktiež vyvinutá verzia pre elektronický boj, označená ako EA-18G Growler, pričom by mal nahradiť lietadlá EA-6B Prowler.
TF-18A - dvojmiestna cvičná verzia stroja F/A-18A, neskôr preznačená na F/A-18B
F/A-18C - vylepšená jednomiestna verzia, ktorá mala rozšírené spektrum nesených zbraní, zlepšenú avioniku a neskoršie verzie disponovali schopnosťou viesť nočné útoky.
F/A-18D - dvojmiestna bojová verzia vyvinutá pre námornú pechotu; neskoršie verzie disponovali schopnosťou viesť nočné útoky.
F/A-18E Super Hornet - zväčšená verzia F/A-18, objednaná pre americké námorníctvo, kde má nahradiť staršie verzie F/A-18.
F/A-18F Super Hornet - dvojmiestna verzia odvodená od F/A-18E, ktorá nahradila stroje F-14 Tomcat.
EF/A-18G Growler - verzia pre elektronický boj.
AF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Austráliu.
ATF-18A - verzie odvodená od F/A-18B, určená pre Austráliu.
CF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Kanadu.
CF-18B - verzia odvodená od F/A-18B, určená pre Kanadu.
EF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Španielsko.
EF-18B - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Španielsko.
KAF-18C - verzia odvodená od F/A-18C, určená pre Kuvajt.
KAF-18D - verzia odvodená od F/A-18D, určená pre Kuvajt.
Nehody
Dňa 13. júna 2008 sa F/A-18C Hornet zrazil so stíhacím lietadlom Northrop F-5F Tiger II nad severnou Nevadskou púšťou, pričom pilot F/A-18 zahynul. Obaja piloti F-5 boli zranení, ale podarilo sa im padákom dostať do bezpečia.[2]
Dňa 8. decembra 2008 havaroval F/A-18D v obývanej oblasti San Diega,[3] pričom sa pilot bezpečne katapultoval.[4]
Dňa 6. apríla 2012 sa stíhačka F/A-18 amerického námorníctva zrútila na domy v meste Virginia Beach, blízko svojej základne v Norfolku. Piloti sa úspešne katapultovali. Na zemi bol zranený jeden človek.[5]
Špecifikácie (F/A-18C/D)
U.S. Navy súbor faktov,[6] Frawley Directory,[7] Great Book[8]
Technické údaje
Posádka: F/A-18C: 1, F/A-18D: 2 (pilot a operátor zbraňových systémov)
↑Frawley, Gerald. "Boeing F/A-18 Hornet". The International Directory of Military Aircraft, 2002/2003. Aerospace Publications, 2002. ISBN 1-875671-55-2.
↑Spick, Mike, ed. "F/A-18 Hornet". Great Book of Modern Warplanes. Osceola, WI: MBI Publishing, 2000. ISBN 0-7603-0893-4.
.jpg)
