Masaker v Nemeckej Ľupči

Partizánsky masaker v Nemeckej Ľupči
Súčasť Slovenského márodného povstania
Dátum 5. september 1944 Miesto Nemecká Ľupča Výsledok 32 obetí, väčšinou nemeckých civilistov
Protivníci
partizáni oddielu Pobeda / Za slobodu Slovanov	civilisti – príslušníci nemeckej menšiny, zajatí nemeckí vojaci
Historický portál

Masaker v Nemeckej Ľupči sa udial 5. septembra 1944. Počas prvých septembrových dní Slovenského národného povstania zaisťovali partizáni na Liptove príslušníkov nemeckej menšiny. Zaistení boli pred príchodom nemeckých jednotiek do Liptovského Mikuláša prevezení z mikulášskej väznice do Nemeckej Ľupče, kde bolo 5. septembra na žiadosť tamojšieho miestneho národného výboru 32 Nemcov alebo osôb s nemeckými menami zastrelených partizánmi z oddielu Pobeda (Víťazstvo) z brigády Za slobodu Slovanov. Medzi obeťami boli aj dvaja nemeckí vojaci. Ďalším popravám zabránila správa o blížiacich sa Nemcoch.[1]:496 Masaker zarezonoval v slovenskej spoločnosti a bol propagandisticky využitý proti povstaniu, nakoľko medzi popravenými sa nachádzal katolícky kňaz Rudolf Scheda.[2]:165

Priebeh

Otvorená povstalecká akcia na Liptove začala 27. augusta 1944 obsadením Ružomberka partizánmi, dva dni pred samotným vypuknutím Slovenského národného povstania. 28. augusta bol obsadený Liptovský Mikuláš a po vyhlásení povstania sa celý Liptov ocitol pod kontrolou povstalcov. Liptovský Mikuláš sa stal sídlom velenia povstaleckej 2. obrannej oblasti.

Počas prvých septembrových dní Slovenského národného povstania zaisťovali partizáni na Liptove príslušníkov nemeckej menšiny a sústreďovali ich vo väznici v Liptovskom Mikuláši.

Nemecká bojová skupina Schäfer začala 3. septembra 1944 z Popradu postup na horný Liptov. Po bojoch pri Svite, Štrbe a pri Červenom Kúte už o dva dni sa blížila k Liptovskému Mikulášu.

Zaistení boli pred príchodom nemeckých jednotiek do Liptovského Mikuláša prevezení z mikulášskej väznice do Nemeckej Ľupče aby nedošlo k ich oslobodeniu postupujúcimi nemeckými jednotkami. 5. septembra bolo na žiadosť miestneho národného výboru v Nemeckej Ľupči 32 Nemcov alebo osôb s nemeckými menami zastrelených partizánmi z oddielu Pobeda (Víťazstvo) z brigády Za slobodu Slovanov. Popravu údajne vykonal istý Cigán, ktorý za každú obeť dostal 40 Ks. Medzi obeťami boli:[1]:497

Priezvisko a meno	Poznámka
SCHEDA Rudolf	(* 11. 2. 1898) rímsko-katolícky kňaz z Liptovského Sv. Petra
GREGUŠKA Ján	nájomca kúpeľov
HILDEBRANDT Herbert	pekár
KLEIN Ervin, Ing.	riaditeľ bane v Dúbrave
ROTH Samuel	mlynár
	dvaja neidentifikovaní nemeckí vojaci

Obete boli olúpené aj o zlaté zuby a farár Scheda mal na chrbte vyrezaný kríž. Ďalším popravám zabránila správa o blížiacich sa Nemcoch.[1]:497

Dohra

16. septembra 1944 priniesol denník Gardista o udalosti správu:

„	Z Liptova prichodia správy, že tam čechoslovácki teroristi za svojej hrôzovlády siahli aj na životy kňazov. Predbežne len na životy kňazov katolíckych. Vo Svätom Michale pri Ružomberku zavraždili miestneho farára Martinku a jeho mŕtve telo nechali ležať na mieste činu. Obyvateľstvo nemohlo ho ani odniesť, ani pochovať, bojac sa čechoslováckych banditov, že sa aj za tento akt kresťanskej povinnosti budú mstiť. Podobný zločin hlásia tiež z Liptovského Sv. Jána, neďaleko Lipt. Sv. Mikuláša, kde čechoslovácki banditi zastrelili miestneho farára dp. Šedu. Tu ich teda máme v celej ich zvrhlosti a besnote! Prišli s tým, že slovenských životov sa nebudú dotýkať, ale len čo sa do ich rúk dostaly niektoré kraje, zabudli na svoj sľub a začali zavádzať boľševické „spôsoby“. To bol len začiatok. Keby boli mali viac času, iste by boli v tejto svojej „činnosti“ pokračovali. Nemecké vojská ich však vyhnaly, takže nemali veľmi kedy ani ukázať, čo vedia. To sú predbežne len dve obete z kňazských radov. Koľko ich je spolu, dozvieme sa až po úplnom očistení slovenských miest a dedín od čechoslováckych banditov.	“
– Žilina, Gardista, 16. septembra 1944

27. októbra partizáni oddielu Pobeda brigády Za slobodu Slovanov v osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou vykonali druhý masaker, keď prepadli skupinu nemeckých civilistov (najmä z Kunešova), ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého letiska Rohozná, olúpili ich a 69 – 90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.[3]

Dňa 8. decembra 1944 boli obete exhumované a prevezené na pochovanie do rodných obcí.[1]:497

Referencie

1. MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
2. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart spol. s r.o., 2008. ISBN 978-80-8085-575-8.
3. SÝKORA, František. Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti. Svedectvo (Zväz protikomunistického odboja), 2001, roč. 10, čís. 7-8.