Mariner 2
Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša. Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi 100 000 km od Venuše. Prvým americkým pokusom bol Mariner 1, ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto sa za prvú sondu, ktorá sa dostala až k Venuši a skúmala ju, pokladá až Mariner 2. Konštrukcia sondySondu postavila NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), Washington (USA). Je to trojosovo stabilizovaná planetárna sonda určená na prieskum Venuše. Jej základ tvorí teleso v tvare šesťbokého hranola s priemerom 1,04 m a výškou 0,36 m, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka. Na nich sú okrem iného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory vrátane dobíjacieho zariadenia, riadiaci systém raketových motorov a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je 3,66 m. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely slnečných batérií. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová anténa presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí 5,05 m. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x0,76 m, druhý 1,52x0,76 m, pričom je predĺžený o 31 cm nadstavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000 Wh. Batérie boli používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy neboli slnečné panely osvetlené, a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy boli vykonávané raketovým motorom s ťahom 225 N. Orientáciu udržiavali s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. Na navigačné účely sa využívalo Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťovala pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie. Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:
Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty Priebeh letu1962-08-27
1962-08-29
1962-09-04
1962-09-05
1962-09-08
1962-10-31
1962-11-15
1962-12-14
1962-12-27
1963-01-03
Iné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia