Mansijčina

Mansijčina (мāньси лāтыӈ)
Štáty	Rusko
Región	Chant.-Mansijský AO Sverdlovská oblasť
Počet hovoriacich	2 746
Klasifikácia	uralské jazyky ugrofínske jazyky ugorské jazyky obsko-ugrické jazyky
Písmo	cyrilika
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Mansijčina (zastarano vogulčina, mansijsky мāньси лāтыӈ, mānsi lātyŋ) je ugrofínsky jazyk, ktorým rozprávajú príslušníci mansijskej národnostnej menšiny na území dnešného Ruska pozdĺž rieky Ob a jej prítokov v Chantyjsko-Mansijskom autonómnom okruhu (Jugra) a v Sverdlovskej oblasti. Podľa sčítania ľudu v roku 1990 tu žilo 3 184 ľudí mansijsky hovoriacich obyvateľov. V roku 2002 sa tento počet zmenšil na 2 746.

Mansijčina medzi ugrofínskymi jazykmi

Mansijčina spolu s chantyjčinou tvoria podskupinu obsko-ugorských jazykov. Obidva tieto jazyky sú jazykovo najpríbuznejšie maďarčine, s ktorou tvoria skupinu ugorských jazykov. Ugorské jazyky sú súčasťou ugrofínskej jazykovej vetvy, ktorá patrí do uralskej jazykovej rodiny.

Písmo

Prvým dielom písaným v mansijčine latinkou bol preklad Evanjelia svätého Matúša vydaný v roku 1868 v Londýne. V roku 1937 nahradila latinku cyrilika.

Dialekty

Mansijčina je rozdelená do štyroch hlavných dialektov (východná, južná, západná a severná mansijština), navzájom nezrozumiteľných, pričom južný a západný už zanikli.

Porovnanie s maďarčinou - číslice

	mansijsky	maďarsky
1	аква (akua)	egy
2	китыг (kitig)	kettő
3	хурум (churum)	három
4	нила (nila)	négy
5	ат (at)	öt
6	хот (chot)	hat
7	сат (sat)	hét
8	нёллов (nöllou)	nyolc
9	онтэллов (ontélou)	kilenc
10	лов (lou)	tíz
20	хус (chus)	húsz
100	сат (sat/janigsat)	száz
1000	сотэр (sotér)	ezer

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mansi language na anglickej Wikipédii, Manysi nyelv na maďarskej Wikipédii a Mansijština na českej Wikipédii.