Malý Manín
Malý Manín (812,6 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad Plevníkom-Drienovým, približne 6 km severovýchodne od Považskej Bystrice.[3] PolohaNachádza sa na západnom okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Manínska vrchovina a geomorfologickej časti Maníny.[4] Vrch leží v Trenčianskom kraji, v okrese Považská Bystrica a v katastrálnom území Považskej Teplej, mestskej časti Považskej Bystrice.[5] Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava v CHKO Strážovské vrchy. Najbližšími sídlami sú na juhovýchodnom úpätí situovaná obec Záskalie, juhozápadne ležiaca Považská Teplá a severne položený Plevník-Drienové.[3] OpisMalý Manín je súčasťou samostatnej časti Manínskej vrchoviny, ostro vystupujúcej nad Podmanínsku pahorkatinu. So susedným Veľkým Manínom (891 m n. m.) vytvára výraznú siluetu okolia Považskej Bystrice a zároveň jedinečnú Manínsku tiesňavu. Severozápadne susedí Dúbravka (459 m n. m.), severne vrch Hradište (600 m n. m.), východne Havrania skala (835 m n. m.) a južne mohutný Veľký Manín (891 m n. m.). Južne situované svahy odvodňuje Manínsky potok, severnú časť masívu Drienovka, oba toky smerujúce do Váhu.[3] Na vrchol nevedie značená trasa a keďže je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava, je bežným turistom neprístupný. Tiesňavou vedie červeno značený chodník z Považskej Teplej do Súľova. Na vrchole sú pozostatky obranných valov zaniknutého hradiska z obdobia Púchovskej kultúry. VýhľadyVrchol Malého Manína leží v chránenom území, preto turisticky prístupná je najmä severná časť masívu, kde sa nachádza niekoľko skalných brál so zaujímavým výhľadom. Z nich je možné vidieť najmä okolité vrchy Súľovských vrchov, Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Pri vhodných podmienkach je viditeľná aj Malá Fatra a Veľká Rača.[6] PrístupNajvyššia časť je turistom neprístupná, neznačenými chodníkmi je tak možno vystúpiť najmä na severnú časť hrebeňa. Manínskou tiesňavou na južnom okraji vedie značený chodník z Považskej Teplej cez Kostoleckú tiesňavu do Súľova.[3] Referencie
Pozri ajIné projekty
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia