Malý Čepčín

Súradnice: 48°54′10″S 18°50′25″V

Malý Čepčín
obec
Železničná zastávka v obci
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Turčianske Teplice
Región	Turiec
Nadmorská výška	465 m n. m.
Súradnice	48°54′10″S 18°50′25″V
Rozloha	3,09 km² (309 ha) [1]
Obyvateľstvo	543 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	175,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	r. 1254
Starosta	Miroslava Sumková[3] (HLAS-SD)
PSČ	038 45
ŠÚJ	512443
EČV (do r. 2022)	TR
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Malý Čepčín 14
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	043/4947121 043/4901469
Fax	043 / 494 71 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Malý Čepčín
Webová stránka: malycepcin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Malý Čepčín (maď. Kiscsepcsén) je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Obcou prechádza železničná trať Zvolen – Vrútky spolu so zastávkou a nachádza sa tu križovatka ciest III/2176, III/2178 a III/2180. Leží medzi obcami Veľký Čepčín, Ivančiná, Jazernica, Turčianske Teplice a Bodorová, pričom od poslednej obce je intravilánom vzdialená len niekoľko stovák metrov.

Symboly obce

Erb obce

Erb obce tvorí v modrom štíte nad trikrát strieborno-zeleno delenou zvýšenou pätou štítu strieborný jeleň, sprevádzaný striebornou hviezdou a strieborným polmesiacom v rohoch štítu. Vychádza z rodového erbu rodu Čepčianskovcov.

Pečať obce

Pečať je okrúhla, uprostred je umiestnený erb obce, okolo kruhopis „OBEC MALÝ ČEPČÍN“

Vlajka obce

Vlajka obce je trojcípa, tvorená siedmymi pozdĺžnymi pruhmi vo farbách modrej, bielej, modrej, bielej, zelenej, bielej a zelenej.

Časti obce

Diaková

48°54′26″S 18°50′14″V
Súčasťou obce je bývalá kuriálna osada Diaková (maď. Diákfalva[4] staršie aj Diakova ves, Diakovejsa[5]). Nachádza sa asi 20 m severne od konca samotnej obce v blízkosti železničnej trate na ceste III/2176 v smere do Jazernice.[6] Prvý raz sa spomína v roku 1360 v listine nitrianskej kapituly ako Albertfolde (inde Alberththeleke), vtedy si ju kúpil magister Pavol, syn Ghyletov zo Zorkoviec. Keďže Pavol bol literát („diakon“), premenovala sa časom osada na Diakovú. V roku 1412 ju získal do svojho rodinného dedičstva Peter Plathych z Paludze a Diviak. Neskôr podiel na obci získali prevažne vydajom okolití zemania, menovite Czemanskí, Súľovskí, Kevickí a Čerňanskí. Keďže ani jedna rodina sa tam neusadila trvale, pomerne skoro kúria stratila význam,[4] neskôr (1698) sa už spomína len ako majer, ktorý obhospodarovali zemianske rodiny z Malého Čepčína.[7] Kúria zanikla pravdepodobne v 18. storočí.[4]

Prírodné pomery

Obec leží na širokej nive po oboch stranách potoka Teplica. Povrch obce je zvlnený do miernej pahorkatiny a takmer úplne odlesnený. Podklad tvoria treťohorné usadeniny pokryté sprašovými hlinami. Pôdy sú lužné a ilimerizované[8].

História

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie chotára obce v staršej dobe železnej.[8] Prvý raz sa spomína v roku 1254, kedy patrila Jánovi, synovi Namslavovmu, ako Kysmoys - Malé Mošovce. Toto územie daroval Jánovi kráľ Belo IV., nakoľko susedilo s jeho domovským majerom Konotopa (Ivančiná). Zemianskemu rodu z Ivančinej patrila obec do roku 1437. Neskoršie sa majiteľmi obce stal rod Čepčianskovcov z Veľkého Čepčína.[9]. Hlavným zamestnaním obyvateľov obce bolo poľnohospodárstvo, počas prvej ČSR ich niekoľko pracovalo na píle v Diviakoch. Obec sa zapojila do partizánskeho odboja počas SNP a v roku 1950 tu bolo založené JRD. [8]

Spomína sa v roku 1254 ako Kus Moys, Kysmayus, 1351 ako Parua Chepcsin, 1364 ako Kysmoych, Kysmoyus, 1398 ako Kis Moys vulgo Kis Csepcsin, 1554 ako Kiscsepcsyn, 1736 ako Kis Cscheptschin Slauis Maly Csepczin cum antique Kis Majuch, 1773 ako Maly Csepczin.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov od roku 1869 po 2019 vyjadruje nasledovný graf[8][10]:

Služby

V obci je okrem obecného úradu verejná knižnica, cintorín, materská škola, neplnoorganizovaná základná škola („malotriedka“)[11], pobočka Slovenskej pošty a TJ Družba. [12]

Osobnosti obce

• Pavel Hrivnák, slovenský ekonóm a komunistický politik
• Michal Štanceľ, slovenský normalizačný politik

Kultúra a zaujímavosti

Archeológia

V osade Diaková, v lokalite Hŕby sa spomína nález keramiky zo staršej doby železnej. Najvýznamnejším archeologickým náleziskom v obci však je lokalita Homôlka.

Na lokalite Homôlka našiel už v roku 1872 riaditeľ učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom Viliam Gróo mohylu veľmoža z doby veľkomoravskej (9. storočie). V mohyle bol vraj uložený plne vyzbrojený muž s rakvou, ku ktorému pripojili jeho koňa. V rakve boli uložené úlomky dreva, niekoľko klincov a železné kovania, pripomínajúce tie, z hrobu veľmoža v Blatnici. Z militárií boli nájdené železná listová kopija dĺžky 50 cm so zbytkami drevenej násady, zdobená železná sekera, množstvo šípov a súčasti konského postroja (ostrohy, uzda). Zo šperkov sa našlo niekoľko strieborných a pozlátených masívnych sponiek a strieborné gombíky. Keramika a mince v hrobe neboli nájdené. Z pôvodného nálezu sa zachovali len tri pozlátené kovania[13].

Vojtech Budínsky-Krička (v literatúre aj ako Budaváry) pokračoval v roku 1936 v prieskume lokality, a okrem toho objavil ďalší hrob, dva železné nože, ocieľku a kresadlo, kovania z rakvy, drobné predmety a fragmenty drobných železných predmetov[13][7]. Výskum preukázal, že veľmoža nepochovali s koňom, o ktorom sa zmieňoval T. Lehoczky v svojej správe o prvom výskume mohyly.[14]

Pamiatky

• Súbor kúrií rodiny Čepčányi, jednopodlažné blokové stavby s valbovou strechou z 18. storočia. Objekt číslo 35 dnes slúži ako obecný úrad. Okrem zjednodušeného vstupného portiku je stavba kompletne prestavaná.

Galéria

• 
  Mlyn
• 
  Mlyn
• 
  Materská škola
• 
  Materská škola
• 
  Základná škola
• 
  Základná škola
• 
  Požiarna zbrojnica
• 
  Obecný úrad, kedysi kúria rodu Čepčányi
• 
  Tok potoka Teplica v obci
• 
  Tok potoka Teplica v obci
• 
  Historické náhrobky v panskej záhrade
• 
  Detail náhrobku v panskej záhrade
• 
  Železničná zastávka

Referencie

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. DIAKOVÁ. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 102-103.
5. ŠIKURA, Ján Štefan. Zaniknuté osady v Turci. Sborník Museálnej spoločnosti slovenskej, 1932, roč. 26., čís. 1, s. 1-15.
6. Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
7. História obce na oficiálnej stránke obce Dostupné online
8. KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
9. MALÝ ČEPČÍN. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 100-101.
10. O obci na Obce Slovenskej republiky Dostupné online
11. iŠkVP ZŠ s MŠ v Malom Čepčíne Dostupné online
12. Objekty v obci na oficiálnej stránke obce Dostupné online
13. APIAR, Peter. Militária z hrobov včasnostredovekých mohýl. UK Bratislava, 2010.
14. BUDINSKÝ-KRIČKA, Vojtech. Moja účasť na archeologickom výskume na Slovensku a v Čechách v rokoch 1929-1989. Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, roč. 1993, čís. 29, s. 281-333.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malý Čepčín

Externé odkazy

• Oficiálny web