Luxemburčina

Luxemburčina (Lëtzebuergesch)
Štáty	Luxembursko, Belgicko
Región	Západná Európa
Počet hovoriacich	300 000
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Germánske jazyky Západogermánske jazyky Luxemburčina
Písmo	Latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Luxembursko
Jazykové kódy
ISO 639-1	lb
ISO 639-2	ltz
ISO 639-3	ltz
Wikipédia
Adresa	lb.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Základné frázy jazyka Luxemburčina
Áno	jo
Nie	neen
Možno	villäicht
Ahoj	Moien
Dovidenia	Äddi
Ďakujem	Merci
Prepáčte	Ëntschëllegt
Hovoríš po luxembursky?	Schwätzt dier Lëtzebuergesch?
Ľúbim Ťa	Ech hunn dech gär
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen.“

Luxemburčina (Lëtzebuergesch) je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.

Rozšírenie

Luxemburčina je od roku 1984 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesta Arlon v regióne nazývanom Arelerland.

História

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1984 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri francúzštine a nemčine.

Gramatika

Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.

Jazykový portál Luxemburský portál Belgický portál