|
Lukáš Machala
JUDr. Mgr. Lukáš Machala (* 20. apríl 1974, Prešov)[3]:13 je slovenský konzervatívny politik, právnik (advokát), bývalý hokejový funkcionár a žurnalista.[4] V čase štvrtej Ficovej vlády (od roku 2023) pôsobí ako generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry.[4] Podľa niektorých politických komentátorov skutočný vplyv na slovenské ministerstvo kultúry nemá ministerka Martina Šimkovičová, ale ako sivá eminencia vystupujúci Machala.[5] Machala je silne prepojený so slovenským konšpirátorským prostredím (pozri kapitolu Konšpiračné teórie).[6][7][8] ŽivotopisNarodil sa v roku 1974 v Prešove.[3]:13 Jeho otcom bol slovenský, politicky exponovaný spisovateľ, novinár a publicista Drahoslav Machala.[9] V roku 1993 nastúpil Machala na štúdium práva a žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdium práva ukončil v roku 1999, štúdium žurnalistiky už v roku 1996. Počas štúdia zároveň pracoval ako redaktor zahranično-politického oddelenia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. V rokoch 1994 až 1996 bol marketingovým manažérom v spoločnosti UNILEVER Slovensko. Od roku 1996 pôsobil ako redaktor – moderátor Slovenskej televízie v redakcii spravodajstva a publicistiky. V televízii skončil v roku 2000, keď sa zároveň stal advokátskym koncipientom v advokátskej kancelárii Blaha, Erben & Partneri, kde pôsobil dva roky.[4] V roku 2002 získal titul JUDr. s témou práce Transformácia práva duševného vlastníctva po roku 1989.[3]:13 V rokoch 2002 až 2004 pracoval ako riaditeľ právneho odboru Poštovej banky. Od roku 2004 pôsobil ako advokát. V rokoch 2006 až 2007 pôsobil ako člen Realizačnej komisie známkovej tvorby Slovenskej pošty a následne v rokoch 2007 – 2008 ako riaditeľ Kancelárie predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. V roku 2008 sa stal členom Rady Slovenskej televízie.[4] V rokoch 2010 až 2020 pôsobil ako prezident Hockey club Petržalka a následne dva roky (do 2022) ako viceprezident klubu. V rokoch 2011 až 2016 vykonával tiež advokátsku prax. V roku 2014 bol zvolený za člena Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja a pôsobil aj ako predseda Legislatívnej komisie SZĽH a predseda Licenčnej komisie SZĽH.[4] V rokoch 2016 – 2020 bol poradcom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka[4] a členom predsedníctva SNS.[10] V roku 2017 pôsobil krátkodobo aj ako šéf služobného úradu na ministerstve školstva pod ministerkou Martinou Lubyovou. Navonok dobrovoľne[6], v skutočnosti však asi pod tlakom SNS z funkcie odstúpil po tom, čo médiá upozornili na jeho záľubu v konšpiračných teóriách.[7] (pozri kapitolu Konšpiračné teórie) V parlamentných voľbách v roku 2020 neúspešne kandidoval z 27. miesta na kandidátke Slovenskej národnej strany na post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.[11] Po prehre vo voľbách pôsobil ako advokát a ako konateľ akvaparku Thermal Corvinus vo Veľkom Mederi.[4] Pridal sa zároveň k hnutiu Republika, ktorú založili odídenci z ĽSNS zoskupení okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka.[7] V auguste 2022 zo strany odišiel, podľa vlastných slov preto, že nemá rád „ideológiu neonacizmu a ľudáctva“. Machala tiež nesúhlasil s vedením strany, svojím postavením v nej a úlohami, ktoré mal dostávať.[7][12] Po voľbách v roku 2023 (v čase keď funkciu ministerky zastávala Martina Šimkovičová) bol 14. novembra 2023 vymenovaný do funkcie generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.[4] V auguste 2024 bol vymenovaný za člena Rady STVR.[13] Pre zmeny, ktoré v danom období ministerstvo vykonalo bol Machala povedľa ministerky Šimkovičovej predmetom značnej verejnej kritiky (pozri Martina Šimkovičová#Ministerka kultúry). V minulosti bol poslancom miestnej časti Bratislava-Dúbravka.[3]:13 KontroverzieMachala je kritikom multikulturalizmu, ktorý podľa neho ničí pôvodnú európsku kultúru.[14] Bol tiež autorom viacerých homofóbnych vyjadrení. LGBT+ hnutie obviňuje z extrémizmu a v slovenskom národnom záujme je podľa neho nekompromisne a jednoznačne zastaviť „queer šialenstvo“.[15] Ministerstvo kultúry má podľa Machalu podporovať a hájiť iba „tradičné hodnoty“ a nemá podporovať „nič, čo vybočuje z normy“.[14] Pre zmeny, ktoré nastali v politike Ministerstva kultúry v čase, keď na ňom Machala pôsobil (a pôsobí), bol Machala (povedľa ministerky Šimkovičovej) predmetom značnej spoločenskej kritiky (pozri Martina Šimkovičová#Ministerka kultúry). Kritizuje „sionistický“ Izrael za jeho útoky v pásme Gazy[15], ku ktorým Izrael pristúpil po útoku hnutia Hamás na jeho územie (útok Hamásu na Izrael). Konšpiračné teórieMachala publikoval statusy o iluminátoch[7], ktorí mali pripravovať tretiu svetovú vojnu[6] a ktorí mali chcieť prostredníctvom islamu zničiť európsku spoločnosť.[10] Proti tomuto zoskupeniu mal podľa Machalu ako záchranca bojovať ruský prezident Vladimír Putin.[12] V roku 2014 tvrdil o kríze na Krymskom polostrove, že je iba zámienkou či testom USA, či je na čase začať imperiálnu vojnu.[6] Počas pandémie COVID-19 šíril Machala vymyslené čísla počtu obetí, ktoré mali dokazovať, že na COVID-19 údajne zomiera oveľa menej ľudí.[7] Opakovane šíril fámy o chemtrail (konšpiračná teória o škodlivom práškovaní ľudí lietadlami), ktorých existenciu dokazoval „pokusom“ so snehovou guľou, ktorú nedokázal roztopiť plameň sviečky.[7] Na otázku novinára, či by vo verejnoprávnej televízii mali dostávať priestor v diskusii aj ľudia, ktorí tvrdia, že Zem je plochá, Machala odpovedal: „Je podložené, že je Zem guľatá? Ja sa vážne pýtam – je to podložené? Boli ste vo vesmíre? Nebol, ja tiež nie, neviem.“[8] Po tom, čo sa po voľbách 2023 slovenskou ministerkou kultúry stala Martina Šimkovičová, ktorá je sama spájaná s dezinformačným prostredím,[16][17] a ktorej rétorika sa niekedy ponáša na jazyk krajne pravicového prostredia[18], bol Machala menovaný generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva.[4] Ministerstvo následne zastavilo financovanie boja proti dezinformáciám.[19] Jedným zo subjektov, ktoré sa venujú boju proti dezinformáciám je aj Denník N, ktorý od roku 2017 vydáva vzdelávacie príručky pre školy a vzdeláva žiakov o dezinformáciách a sociálnych sieťach. V auguste 2024 sa Machala na ruskej sieti Telegram vyjadril v zmysle, že Denník N na školách skončil.[20] Referencie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
