|
Lou Reed
Lewis Allan „Lou“ Reed[1][2], známy ako Lou Reed (* 2. marec 1942, Brooklyn, New York [3][4] – † 27. október 2013[5] Southampton, New York) bol americký rock’n’rollový spevák, gitarista, multiinštrumentalista, hudobný skladateľ, producent, fotograf a príležitostný herec[6]. Preslávil sa ako člen skupiny The Velvet Underground v šesťdesiatych rokoch, neskôr ako sólový interpret. Spoluvytváral základy rockovej hudby a ovplyvňoval jej vývoj uvedením intelektuálnejších a dospelejších myšlienok do žánru považovaného za hudbu detí a adolescentov. ŽivotopisNarodil sa ako Lewis Allen Reed do židovskej rodiny (ktorej pôvodné priezvisko bolo Rabinowitz) v Brooklyne a vyrastal vo Freeporte na Long Islande[7][8][9]. Už ako dieťa bol fanúšikom rockovej hudby a rhythm and blues. Svoj prvý singel nahral počas strednej školy v štýle práve v štýle rhytm and blues. Reed vyštudoval angličtinu na univerzite v Syrakúzach. Počas školy sa Reed začal zaujímať o free jazz (jazz bez formálnych obmedzení) a experimentálnu hudbu. Neskôr sa vyjadril, že jeho cieľom bolo „priniesť citlivosť románov do rockovej hudby“ alebo vytvoriť „veľký americký román na albume“[chýba zdroj]. V roku 1965 sa Reed vrátil do New Yorku. K jeho záľubám patrili motorky Harley-Davidson, fotografovanie, elektronická hudba, architektúra a taiči. KariéraPôvodne sa stal známym ako gitarista a hlavný tvorca piesní The Velvet Underground, ktorej prvým producentom bol Andy Warhol. Skupina, ktorá existovala medzi rokmi 1965 a 1973, Reed odišiel v roku 1970. The Velvet Underground neboli počas svojho pôsobenia príliš úspešní, no neskôr začali byť považovaní za inšpiráciu pre neskoršie alternatívne žánre rocku. Reedove piesne boli nezriedka o tabuizovaných témach ako sadizmus a masochizmus (Venus in Furs)[10] , transvestizmus (Sister Ray), transsexualizmus (Lady Godiva's Operation), prostitúcia (There She Goes Again) a narkománia (I'm Waiting for the Man[11], White Light/White Heat, Heroin[12]). Medzi Reedove inovácie patrilo využívanie skreslenia, spätnej väzby a neštandardného ladenia. Jeho netrénovaný plochý hlas bez emócií s newyorským prízvukom rovnako prispieval k dramatickému efektu hudby. Reedova sólová kariéra sa začala v roku 1972 a v ten istý rok hneď zaznamenal prvý veľký hit - Walk on the Wild Side. Ďalšie desaťročie sa mu však väčší komerčný úspech vyhýbal. Reed tvoril nevyvážené albumy, ktoré frustrovali kritikov, ktorí si želali návrat The Velvet Undergound. Najznámejším Reedovým fiaskom je dvojalbum slučiek spätných väzieb Metal Machine Music z roku 1975, ktorý neskôr sám Reed okomentoval:„Vtedy som bol presvedčený, že to bude fungovať. Musel som byť naozaj veľmi mimo“.[13] Koncom osemdesiatych rokov sa Reedova kariéra opäť rozbehla a dostalo sa mu uznania ako významnému predstaviteľovi rocku, ktorý bol počas minulých desaťročí schopný písať úprimne o závažných a provokatívnych témach. Na pohrebe Andyho Warhola v roku 1987 sa opäť stretol s Johnom Caleom s ktorým spoluzakladali The Velvet Underground. Z tejto spolupráce vznikol album Songs for Drella. Drella bola Warholova prezývka. Tento album Reed v roku 1990 venoval aj Václavovi Havlovi. V tom roku priletel do Prahy, aby pre americký časopis Rolling Stone urobil rozhovor s novým prezidentom Česko-Slovenska. Aj keď sa k tomu nerád priznáva, je veľmi aktívny v politike[chýba zdroj]. Hral hneď pre niekoľko amerických prezidentov. Získal francúzsky Rad čestnej légie a miesto v rockandrollovej Sieni slávy (1996 s The Velvet Underground). V posledných rokoch spolupracuje so svojou priateľkou, americkou speváčkou a performerkou Laurie Andersonovou. Prežil takmer celý svoj život v New Yorku a jeho hudba je New Yorkom do veľkej miery inšpirovaná. DiskografiaS The Velvet Underground
Štúdiové albumy
Naživo
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
