|
Listéria
Listéria (lat. Listeria) je rod baktérií čeľade Listeriaceae. Pomenovaný je na počesť anglického chirurga Josepha Listera. Ide o tyčinkovité grampozitívne baktérie. Druh Listeria monocytogenes je pôvodcom závažného ľudského ochorenia, listeriózy. DruhyRod zahŕňa 23 druhov (stav 2021[1]), príklady druhov sú:
Ďalších 9 druhov (napr. Listeria rocourtiae a Listeria weihenstephanensis) sa dnes už niekedy zaraďuje do samostatného rodu Listeria A.[1] OpisListérie sú pravidelné, krátke tyčinky s rozmermi asi 0,4 – 0,5 × 0,5 – 2,0 mikrometrov, v starších kultúrach, alebo ak rastú v R-fáze tvoria vlákna dlhé 6 – 20 mikrometrov. Netvoria puzdro ani spóry. Expresia proteínov tvoriacich bičík je závislá na teplote, listérie tvoria bičíky len v teplotnom rozmedzí 20 – 25 °C.[2] Listérie sú mezofilné, ich teplotné optimum leží medzi 25 – 37 °C, sú ale odolné aj voči pôsobeniu nižších teplôt, prežívajú mráz a sú schopné sa pomaly množiť aj pri teplote 4 °C. VýskytSú to odolné baktérie, vyskytujú sa v pôde, fekáliách, vo vode, na rastlinách alebo aj v siláži z nich vyrobených. Izolované boli z 37 druhoch cicavcov, 17 druhov vtákov a tiež v rybách, kôrovcoch, mäkkýšoch alebo muchách.[3] Možným zdrojom listérií môžu byť potraviny, najmä mliečne výrobky vyrobené zo surového mlieka, šaláty, mäso a pod. Všeobecne ide o nekyslé potraviny. Listérie sú schopné tvoriť biofilmy, ktoré môžu byť zdrojom kontaminácie v potravinárskom priemysle (najmä v mliekárňach). Niektoré štúdie naznačujú, že až u 10% ľudskej populácie hosťuje v črevách Listeria monocytogenes bez toho, aby sa u hostiteľa prejavili akékoľvek príznaky ochorenia.[4] Pôvodca ochoreniaVäčšina druhov rodu Listeria je neškodná. Potenciálne patogénne sú dva druhy, Listeria monocytogenes, ktorá spôsobuje listeriózu ľudí aj zvierat a Listeria ivanovii, ktorá spôsobuje listeriózu oviec. Referencie
Iné projektyExterné odkazyZdroj
|
||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
