|
Lieska obyčajná
Lieska obyčajná[2] (ľudovo: lieska[3]; lat. Corylus avellana[4]) je veľký opadavý ker alebo malý strom s viacerými kmeňmi z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae). Lieska kvitne na začiatku roka a opeľuje sa vetrom. Jedince sú obojpohlavné.[5] Plod liesky obyčajnej sa nazýva lieskový oriešok, lieskový orech, lieskovec alebo zastarano lieska. OpisLieska obyčajná je ker alebo zriedkavejšie strom, 3 až 8 m vysoký. Korunu má guľovitú až nepravidelnú, konáre sú priame. Jednoročné konáriky sú zelenohnedé. Borka je s priečnymi a okrúhlymi hnedými lenticelami, je hnedá, lesklá, neskoršie sivohnedá, šupinovite sa olupujúca.[2] Listové púčiky liesky sú široko vajcovité, so zelenými alebo červenkastými šupinami. Striedavo postavené opadavé listy sú krátko chlpaté a často asymetrické. Listová čepeľ je obrátene vajcovitá, na báze nepravidelne srdcovitá, na okraji ostro dvojito pílkovitá. V hornej polovici je spravidla laločnatá, na vrchole ostro končistá. Je 5 až 16 cm dlhá a 3 až 11 cm široká, so 6 až 7 pármi bočných žíl. Čepeľ je na líci tmavšie zelená, riedko chlpatá, na rube svetlejšia, roztrúsene chlpatá, najmä na žilnatine. Listová stopka je do 30 mm dlhá.[2][6] Tyčinkové kvety sú v úzkych valcovitých jahňadách po 2 až 4 a v čase kvitnutia sú 30 až 60 mm dlhé. Piestikové kvety rastú v púčikových, široko vajcovitých, 50 až 10 mm dlhých zväzočkoch. V čase kvitnutie z nich výrazne vyčnievajú nitkovité karmínočervené blizny. Tyčinkové kvety kvitnú v marci, piestikové vo februári až apríli.[2] Orech je zhruba guľovitý, až 20 mm dlhý, žltohnedý.[7] RozšírenieLieska obyčajná je rozšírená v Európe v prirodzených porastoch od Škandinávie po juh kontinentu. Na severe sa nachádza v Nórsku až do 67° severnej zemepisnej šírky, hoci jeho severná hranica klesá ďalej na východ. Chýba len na Islande, niektorých stredomorských ostrovoch (Cyprus, Malta) a v najsevernejších a najjuhovýchodnejších extrémoch kontinentu. Vyskytuje sa aj v severnej Afrike a Malej Ázii. Do Severnej Ameriky bola zavlečená v polovici 50. rokov 19. storočia, kde v súčasnosti hybrid medzi lieskou obyčajnou a Corylus americana predstavuje hlavnú možnosť pre nové plodiny.[7] EkológiaLieska obyčajná má nezvyčajnú schopnosť prispôsobiť sa extrémnym stanovištným podmienkam. Oriešky roznášajú vtáky, veveričky a hraboše.[2] Lieska obyčajná rastie od rovín až do horského stupňa, vo svetlých lesoch a na ich okrajoch, na sutinách, na rúbaniskách, pri brehoch potokov, na takmer všetkých typoch pôd, v teplejších aj chladnejších oblastiach. Vyskytuje sa v spoločenstvách opadavých listnatých lesov. Ekologicky je to druh dosť plastický, takže rastie v tieni, ako aj na výslní. Je to priekopnícka drevina na odlesnených pôdach. Môže sa rozmnožovať semenami ako aj vegetatívnym spôsobom. Jej maximálny výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške asi 1500 m.[2][6][7][8] Lieska obyčajná sa po poškodení rýchlo obnovuje a mladé výhonky počas jedného roka dorastajú do dĺžky až 2 m. Jej priemerná dĺžka života je 80 až 90 rokov. V poľadovej dobe bola lieska jednou z dominantných drevín v podrastoch borovicových lesov. Dokladajú to časovo presne definovateľné uloženiny peľu v rašelinových sedimentoch.[2][6][7] Význam a využitieLieska obyčajná má dobre štiepateľné, ohybné, pružné a húževnaté drevo, z ktorého sa vyrábali obruče na sudy, násady pre náradie a využívalo sa tiež v košikárstve.[6] Lieskové oriešky majú potravinársky aj medicínsky význam pre vysoký obsah vitamínu C a oleja.[2] Orechové jadrá obsahujú až 50 % tukov a 19 % bielkovín.[8] Vďaka väčším orechom a tenším škrupinám v porovnaní s inými druhmi lieskových orechov sa lieska obyčajná vo veľkej miere využíva v šľachtiteľských programoch a v súčasnosti existuje viac ako 400 opísaných kultivarov.[7] Sušené listy sú tiež súčasťou viacerých čajových zmesí, ktoré majú močopudné účinky.[2] Nedávne výskumy ukázali, že lieska by mohla byť aj dobrou voľbou na výrobu taxolu, jedného z najdrahších protirakovinových liekov na svete.[7] Lieska obyčajná je tiež krajinotvorná a významná medonosná rastlina skorej jari.[6][8] Hrozby a chorobyZ motýľov na lieske obyčajnej parazitujú larvy dvoch druhov; Phyllonorycter coryli[9] a Stigmella microtheriella[10] Larvy oboch druhov sa živia listovými pletivami a vytvárajú na čepeli typické chodbičky (míny) väčšinou blízko listových žíl.[11][12] Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, larvy druhu Contarinia coryli[13] napadajú samčie jahňady hostiteľa, ktoré zvnútra postupne vyžierajú.[14] Na samičích kvetoch a samčích jahňadách liesky obyčajnej parazitujú aj roztoče druhu Phytoptus avellanae.[15] Kvetové orgány sa následne deformujú a vytvárajú hálky.[16] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||
_Corylus_avellana_10.jpg)
_Corylus_avellana_1.jpg)
_Corylus_avellana_2.jpg)
_Corylus_avellana_3.jpg)
_Corylus_avellana_4.jpg)
_Corylus_avellana_5.jpg)
_Corylus_avellana_6.jpg)
_Corylus_avellana_7.jpg)
_Corylus_avellana_8.jpg)
_Corylus_avellana_9.jpg)
_Corylus_avellana_11.jpg)
_Corylus_avellana_12.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
