Lex Rhodia de iactu

Lex Rhodia de iactu[1] (v preklade: [rodoský] zákon o vyhodenom do mora[2] alebo [rodoský] zákon o vrhu[3]) bola právna úprava (princíp)[1] pôvodom z gréckeho námorného práva na ostrove Rodos, ktorú prevzalo rímske právo a neskôr aj niektoré ďalšie právne poriadky. Podstatou úpravy bolo zdielané riziko nebezpečenstva škody v prípade, ak sa pre odľahčenie lode musel náklad vyhodiť do mora. Lodný kapitán, ktorý sa zaviazal vec dopraviť do cieľa v zmluve o dielo (locatio conductio) tak síce zodpovedal za škodu spôsobenú vyhodením časti nákladu (actio locati), no mal právo požadovať náhradu pomernej časti škody od ostatných osôb, ktorých tovar bol prepravovaný (actio conducti).[2] Princíp sa uplatnil len v prípade prírodného nebezpečenstva (napríklad búrky), ale nie v prípade nebezpečenstva spôsobeného ľudskou činnosťou (napríklad útok pirátov).[4]

V Digesta Iustiniani tvorila jeho úprava celý druhý titul 14. knihy (D. 14,2), ktorý sa nazýval De lege Rhodia de iactu.[5]

Právo býva niekedy považované za najstaršiu formu námorného poistenia. Jeho vplyv vidno aj v platnom práve: v medzinárodnom súkromnom práve a v občianskom, respektíve obchodnom práve.[5]

Referencie

1. lex Rhodia de iactu. In: Malá československá encyklopedie. Sv. 3. I – L. Praha : Academia, 1986. S. 789.
2. BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo Manz, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 374.
3. WAGNER, Ján Alojz. Úvod do poistnej techniky. Bratislava : [s.n.], 1930. S. 76.
4. Lex Rhodia de iactu. In: Hrvatska enciklopedija [online]. Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
5. DOSTALÍK, Petr; POLÁČEK, Bohumil. Lex Rhodia de iactu a společná havárie. Právněhistorické studie, 2017, roč. 47, čís. 1, s. 5 – 25. Dostupné online. ISSN 0079-4929.