Letka (letecká jednotka)![]() Letka je označenie pre základnú bojovú, administratívnu a technickú jednotku vojenského letectva, ktoré sa používa v češtine aj v slovenčine,[1][2] resp. českom i slovenskom letectve.[3] Názov „letka“ v zmysle vojenskej jednotky sa začal používať v 20. rokoch 20. storočia na označenie jednotky o sile leteckej roty, podobne ako sa presadilo označenie peruť pre letecký prápor.[4] Použitie a význam termínu „letka“ sú však závislé na konkrétnej dobe a danom letectve. Príklady použitia termínuČesko-SlovenskoČesko-slovenské letectvo sa v období prvej republiky skladalo z niekoľkých leteckých plukov, ktoré sa ďalej delili na perute a letky. Napríklad 2. peruť Leteckého pluku 1 bola 15. septembra 1938 tvorená letkami č. 3, 6 a 66.[5] V 50. rokoch 20. storočia bolo česko-slovenské stíhacie letectvo organizované v stíhacích divíziách, ktoré sa skladali z troch stíhacích leteckých plukov, každý so štyrmi letkami po 12 lietadlách.[6] SlovenskoLetecké jednotky Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky sú organizované v hierarchii krídlo – letka. Napríklad 1. taktická letka patrí pod Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač. FrancúzskoZákladnou jednotkou francúzskeho armádneho letectva pred prvou svetovou vojnou bola letka (escadrille), disponujúca 6 až 8 strojmi. Letky začali byť v priebehu vojny početne posilňované a neskôr združované do vyšších formácií nazvaných skupiny (groupe) a „uskupenia“ či „zoskupenia“ (groupement). Túto štruktúru si letectvo zachovalo aj v medzivojnovom období, kedy bolo „zoskupenie“ premenované najprv na letecký pluk (régiment d'aviation) a v roku 1933, so vznikom samostatnej Armée de l'air, na eskadru (escadre). V čase začiatku druhej svetovej vojny sa početný stav jednotiek líšil podľa ich určenia – zatiaľ čo groupe vyzbrojené jednomotorovými stíhacími strojmi mali ako tabuľkový počet (ktorý sa mohol mierne líšiť v závislosti od konkrétneho typu) zvyčajne stanovených 26 lietadiel, u jednotiek viacmotorových stíhačiek to bolo 20, u bombardovacích a prieskumných skupín 13 kusov a pozorovacie skupiny pre spoluprácu s armádou mali 11 strojov. Skupina (groupe), zložená z dvoch letiek, tak bola základnou samostatnou administratívnou a často aj taktickou jednotkou, a eskadra, tvorená dvoma až troma skupinami, plnila prevažne administratívnu úlohu. V povojnovom období a vstupe Francúzska do NATO došlo k preznačeniu groupe na escadron (peruť), ktorá sa potom stala základnou operačnou a administratívnou jednotkou Armée de l'air. Dve až tri letky (escadrille) stále zostávajú organizačnou zložkou týchto perutí zachovávajúce si vlastnú identitu a tradície, napríklad Escadrille SPA 3 v rámci Escadron de chasse 1/2 Cigognes, ale nie operačnú samostatnosť.[7] NemeckoNajmenšou operačnou jednotkou stíhacích lietadiel Luftwaffe počas druhej svetovej vojny bola letka (Staffel) s 12 lietadlami, ktorá sa v boji delila na ďalšie taktické jednotky – typicky išlo o roj 4 lietadiel, tzv. Schwarm. Nemecké letky boli podriadené skupinám (Gruppen), ktoré sa skladali z troch letiek a štábu.[8] Spojené kráľovstvoZákladnou jednotkou Royal Air Force v roku 1939 bola peruť (Squadron) s približne 12 a viac lietadlami. V jej rámci pôsobili dve operačné letky (Flights) po 6 strojoch v dvoch rojoch (Sections) po 3 lietadlách. Počnúc rokom 1940 začala RAF postupne prechádzať na systém perutí operujúcich v letkách či rojoch (Flights) po 4 lietadlách, tzv. Finger-four, skladajúcich sa z dvoch dvojíc (Sections).[9][10] Referencie
Pozri ajZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letka (letecká jednotka) na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia