Leo Hendrik Baekeland
Leo Hendrik Baekeland (* 14. november 1863, Gent, Belgicko – † 23. február 1944, Beacon, New York, USA)[1] bol belgicko-americký chemik. ŽivotopisNarodil sa ako syn obuvníka a slúžky.[2] Vyštudoval chémiu na univerzite v Gente, v roku 1889 sa tu stal profesorom.[3]:14 Po dokončení doktorandského štúdia, inšpirovaný autobiografiou Benjamina Franklina, emigroval do USA, do New Yorku. Roku 1897 získal americké občianstvo a v roku 1917 a stal profesorem Columbia University in the City of New York. V roku 1893 vynašiel fotografický papier Velox a v roku 1907 aj bakelit – lacnú, nehoriacu a všestrannú umelú hmotu.[4] Beakeland predal svoj patent fotografického papiera prezidentovi Kodaku, Georgeovi Eastmanovi za 1 milión amerických dolárov. Vynájdenie bakelitu začalo éru umelej hmoty. Bakelit sa vyrábal z fenolu a formaldehydu. Nemecký chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, Adolf von Baeyer experimentoval v roku 1872 s týmto materiálom, ale neukončil výskum. Bakelit sa dostal do masovej výroby v roku 1907. Bakelit bol prvý vynájdený plast ktorý si zachoval tvar aj po zahriatí. Rádia, telefóny a elektrické izolácie sa začali vyrábať z bakelitu pre jeho odolnosť voči teplu a izolácie. O krátku chvíľu sa bakelit začal používať vo všetkých oblastiach priemyselnej výroby. Celkom patentoval vyše 100 objavov,[5] vrátane postupu na oddeľovanie medi a kadmia a na impregnáciu dreva. Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leo Baekeland na anglickej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia