Kyselina citrónová
Kyselina citrónová (C3H5O•(COOH)3) je slabá trikarboxylová kyselina nachádzajúca sa v citrusových plodoch. Je prírodnou konzervačnou látkou a používa sa ako dochucovací prostriedok jedál a nealkoholických nápojov. V biochémii je dôležitým medziproduktom v citrátovom cykle. Kyselina citrónová sa nachádza v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, najväčší výskyt (najväčšia koncentrácia) je v citrónoch a limetkách, kde môže dosiahnuť obsahu až 8% hmotnosti sušiny. VlastnostiKyselina citrónová je pri izbovej teplote biela, kryštálická látka. Vyskytuje sa buď ako bezvodá alebo ako monohydrát. Bezvodá kryštalizuje z horúcej vody, zatiaľ čo jej monohydrát kryštalizuje za studena. Monohydrát môže byť prevedený na bezvodú kyselinu pri 74 °C. Kyselina citrónová je veľmi dobre rozpustná vo vode (59,2 g/100 ml pri 20 °C) a tiež sa dobre rozpúšťa v etanole. Z chemického hľadiska má kyselina citrónová vlastnosti ako ostatné karboxylové kyseliny. Pri zahriatí nad 175 °C sa rozkladá (dekarboxyluje). HistóriaObjav kyseliny citrónovej je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia Jaber Ibn Hajjánovi. Stredovekí európski učenci si boli vedomí existencie prírodnej kyseliny v citrónoch a citrónových šťavách. Švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele prvýkrát izoloval kyselinu citrónovú v roku 1784 kryštalizáciou z citrónovej šťavy. V priemyselnom rozsahu sa začala kyselina vyrábať v roku 1860. V roku 1893 objavil C. Wehmer, že niektoré druhy plesne rodu Penicillium dokážu produkovať kyselinu citrónovú z cukru. Ale tento mikrobiálny spôsob výroby kyseliny nebol priemyselne dôležitý až do prvej svetovej vojny, ktorá prerušila taliansky export citrusov. James Currie v roku 1917 objavil, že pleseň rodu Aspergillus niger môže účinne vyrábať kyselinu citrónovú. O dva roky neskôr firma Pfizer začala priemyselnú výrobu kyseliny citrónovej na tomto princípe. VýrobaV dnešnej dobe prevažuje priemyselná výroba pomocou kultúry Aspergillus niger. Pri tejto výrobe je kultúra kŕmená sacharózou, aby produkovala kyselinu. Potom sa kultúra odfiltruje a kyselina je z výsledného roztoku vyzrážaná pomocou hydroxidu vápenatého. Zo vzniknutého citrátu vápenatého sa samotná kyselina získa pomocou kyseliny sírovej. PoužitieDoplnok stravyV potravinárstve sa kyselina citrónová používa ako ochranná a dochucovacia látka, hlavne u nealkoholických nápojov (býva označovaná ako prídavná látka E 330). Soli (predovšetkým tie s kovmi) sa používajú ako zdroj minerálov pri diétach či pri ochoreniach, kedy dané minerály organizmu chýbajú. V potravinárstveOkrem samotnej kyseliny citrónovej sa v potravinárstve využívajú jej sodné E 331, draselné E332 a vápenaté soli E 333, ale aj citrát horečnatý E 345, citrát amónny E 380, citrát amónno-železitý E 381, citrát izopropylnatý E 384 a citranaxantín E 161i. (Kurzívou sú označené škodlivé aditívne látky.) Zmäkčovanie vodyVďaka schopnosti tvoriť s kovmi cheláty sa kyselina citrónová pridáva do mydiel a čistiacich prostriedkov. Vo fotografickej chémii sa používa ako kyslá súčasť niektorých prerušovacích kúpeľov a ustaľovačov. Dá sa však nahradiť polovičným množstvom koncentrovanej kyseliny octovej. BezpečnosťSmrteľná dávka (LD50) kyseliny citrónovej je pre potkana (orálne) 3 000 mg/kg.
Externý odkazE330 Archivované 2013-02-14 na Wayback Machine ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina citronová na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia