Krvná skupina

Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre opis ľudských krvných skupín sú A, B, 0 a Rhesus faktor (Rh faktor). Známych je aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú však menej významné ako AB0 a Rh.

Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok (pozri nižšie).

Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k hemolytickej anémii, zlyhaniu obličiek, šoku a smrti.

Krvné typy AB0

Test na krvnú skupinu 0-

Test na krvnú skupinu A-

Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém. Ľudská krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:

• krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B
• krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
• krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje protilátky anti-A ani anti-B
• krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje protilátky anti-A i anti-B

Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr. v Švédsku a Nórsku, ale aj na Slovensku) je najbežnejší typ A. Typ AB sa vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a rasové rozdelenia ľudskej krvi podľa prítomnosti antigénov AB0[1]. Podľa Národnej transfúznej služby SR[2] je podiel krvných skupín na Slovensku nasledujúci: 42 % populácie má skupinu A, 38 % skupinu 0, 13 % skupinu B a 7 % populácie má krvnú skupinu AB.

Presný dôvod, prečo si ľudský organizmus vytvára protilátky k antigénu, s ktorým sa nikdy nestretol, nie je vedecky opísaný. Vedci predpokladajú, že určité bakteriálne antigény sú rovnaké pri glykoproteínoch A aj B a protilátky vytvorené proti týmto baktériám reagujú s krvou cudzieho typu.

Antigény AB0 sa nevyskytujú len na červených krvinkách, ale aj v iných tkanivách (pečeň, obličky, pľúca). Okrem iného tiež ovplyvňujú krvácanie a zrážanie krvi.

Dedičnosť

Krvné skupiny sa dedia po obidvoch rodičoch. Typ krvi je určený jediným génom s tromi alelami: i, I^A a I^B. Gén kóduje enzým glykosyltransferázu, ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na dlhom ramene deviateho chromozómu (9q34).

Alela I^A zodpovedá typu A, I^B zodpovedá typu B a i zodpovedá typu 0. I^A a I^B sú dominantné nad i, takže ľudia s alelami ii majú typ 0, ľudia s alelami I^AI^A alebo I^Ai majú typ A a ľudia s alelami I^BI^B alebo I^Bi majú typ B. Ľudia s alelami I^AI^B majú obidva fenotypy, pretože A a B sú kodominantné. Preto je pre rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (ale nie je to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).

Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela I^A sa vyvinula ako prvá. Nasledovala alela i, na čo stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela I^B. Tejto chronológii tiež zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typmi v rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách, ale nie priveľmi častý v európskych.

Dedičnosť krvných skupín

Matka\Otec	0	A	B	AB
0	0	0, A	0, B	A, B
A	0, A	0, A	0, A, B, AB	A, B, AB
B	0, B	0, A, B, AB	0, B	A, B, AB
AB	A, B	A, B, AB	A, B, AB	A, B, AB

História objavu

Objav krvných skupín AB0 sa všeobecne pripisuje viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. V roku 1921 však americká lekárska komisia dala prednosť Janskému, ktorý síce krvné skupiny objavil neskôr, ale na rozdiel od Landsteinera všetky 4.

V roku 1902 opísali rakúski vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu AB ako „výnimku z Landsteinerovho pravidla“.

V roku 1907 nezávisle od nich opísal český psychiater Jan Janský štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III a IV.

Nezávisle od Janského opísal v roku 1910 štyri krvné skupiny Američan William Lorenzo Moss. Použil tiež označenie rímskymi číslicami I – IV, ale v opačnom poradí ako Janský.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B, AB a 0 (podľa označenia Landsteinera). V niektorých jazykoch (o. i. v angličtine, španielčine alebo francúzštine) sa používa zápis AB0 s písmenom 0, v iných (napr. v slovenčine, češtine alebo nemčine) zápis AB0 s nulou. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich anglických materiáloch používa zápis AB0.

Rhesus (Rh) faktor

Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktora (skrátene Rh faktora) opísali Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta (anglicky Rhesus Macaque), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.

Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť antigénov uložených na troch génoch:

• antigén C: genotypy CC alebo Cc
• antigén c: genotyp cc
• antigén D: genotypy DD alebo Dd
• antigén E: genotypy EE alebo Ee
• antigén e: genotyp ee

Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by hemolytická reakcia.

Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. hemolytickej choroby novorodencov. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už porodila dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový plod. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtiam ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme novorodeneckej žltačky.

Výskyt Rh faktora v rôznych populáciách

Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na výskyte príslušných genotypov v populácii.

populácia	Rh(D)−	Rh(D)+
európsky pôvod	16 %	84 %
africký pôvod	0,9 %	99,1 %
neeurópsky, neafrický	0,1 %	99,9 %

Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej Ázii). Preto by mali transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať darcov krvi európskeho pôvodu.

Možnosti transfúzie krvi

V slovenskej populácii je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je Rh pozitívnych.[3]

Pri transfúzii červených krviniek je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcu nepoškodí. Nasledujúca tabuľka ukazuje povolené kombinácie krvi darcu a príjemcu.

Tabuľka kompatibility červených krviniek

príjemca	darca
	0−	0+	B−	B+	A−	A+	AB−	AB+
AB+	*	*	*	*	*	*	*	*
AB−	*		*		*		*
A+	*	*			*	*
A−	*				*
B+	*	*	*	*
B−	*		*
0+	*	*
0−	*

Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvnou skupinou AB+ môže dostať červené krvinky akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí univerzálny príjemca. Naopak červené krvinky skupiny 0− môžu byť darované všetkým príjemcom, ide o univerzálneho darcu.

Tabuľka kompatibility krvnej plazmy

krvná skupina príjemcu	darca musí byť
AB	0, A, B alebo AB
A	A alebo 0
B	B alebo 0
0	0

Kompatibilita krvnej plazmy je určená protilátkami, ktoré obsahuje. Krvná plazma krvi skupiny 0, neobsahuje anti-A ani anti-B protilátky, preto ju môže dostať každý príjemca.

Ďalšie systémy krvných typov

Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D – krv je teda presnejšie opísaná napr. ako A Rh− ccee K−.

• Diego pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov Východnej Ázie a americkí Indiáni
• Duffy negatívna krv je čiastočne imúnna voči malárii
• Fisherov systém upresňuje pomerne zložitý Rh faktor, ktorý môže byť zapríčinený výskytom jedného z troch génov C/c, D/d a E/e na chromozóme 1

Ďalšie systémy krvných typov nie sú významné pri transfúziách krvi, ale majú význam pri forenznej analýze, napríklad pri určovaní páchateľov trestných činov.

Pozri aj

• krv
• darovanie krvi
• transfúzia krvi

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krevní skupina na českej Wikipédii.

Referencie

1. O'NEIL, Dennis. Distribution of Blood Types [online]. REV. 2009-02-01, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. Archivované 2006-11-16 z originálu. (po anglicky)
2. Čo sú krvné skupiny [online]. Národná transfúzna služba SR, [cit. 2017-02-26]. Dostupné online.
3. SVITEKOVÁ, Klára. Krvné skupiny [online]. Národná transfúzna služba SR, 12.9.2005, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.

Externé odkazy

• Zoznam systémov krvných typov (po anglicky)
• Dedičnosť krvných skupín (grafické znázornenie)