Krios (Titan)

V gréckej mytológii bol Krios (starogrécky: Κρεῖος[1] alebo Κριός, Kreios/Krios) jedným z Titanov, detí Ourana a Gaie.[2] Podobne ako ostatní Titani, ani Krios nie je príliš detailne vykreslený, nemá vlastnú sféru vplyvu ani prislúchajúcu mytológiu. Namiesto toho zrejme plnil čisto genealogickú funkciu, a to ako rodič iných postáv.

Etymológia

Hoci „krios" bolo aj starogrécke slovo pre „barana",[3] nevyplýva z neho spojenie s baranom zo zverokruhu. V čase antického Grécka bol baran prvým viditeľným súhvezdím na oblohe v jarnom období, ktoré označovalo začiatok nového roka v starogréckom kalendári.

Rodina

Podľa Hésioda, s Eurybiou, dcérou Gaie („Zeme") a Ponta („mora"), splodil Krios Astraiosa, Pallasa a Persesa.[4] Spojením Astraia s Éós, Úsvitom, vznikli Eosforos, Hesperos, Astraia, ostatné hviezdy a vetry.

Mytológia

Aby doplnil zoznam Titanov a doplnil tak ich počet na tucet, čo zodpovedá dvanástim olympským bohom, bol Krios menovaný medzi účastníkmi desať rokov trvajúcej[5] vojny medzi olympskými bohmi a Titanmi. Hoci v titanomachii nehral žiadnu konkrétnu úlohu, po tom, ako Titani vojnu prehrali, bol spolu s ostatnými vyhnaný do nižšej úrovne Hádu zvanej Tartaros.

Ako najmenej individualizovaný spomedzi Titanov[6] bol zvrhnutý v titanomachii. M. L. West navrhol, akým spôsobom Hésiodos realizoval doplnenie Titanov zo základnej skupiny: pravdepodobne pridal tri postavy z archaickej delfskej tradície, Koia, Foibé (ktorej meno prijal Apolón s veštbou) a Themis.[7] Medzi ďalších možných zástupcov Titanov patril aj Krios, ktorý bol pre Hésioda zaujímavý ako otec Persesa a starý otec Hekaté, pre ktorú bol Hésiodos podľa Westa „nadšeným evanjelistom".

Rodostrom

Pontos

Gaia

Ouranos

Eurybia

Krios

Astraios

Éós

Perses

Asteria

Pallas

Styx

Boreas

Astraia

Hekaté

Zelos

Kratos

Notos

Fosforos

Nike

Bié

Euros

Hviezdy

Zefyros

Referencie

1. Etymológia je neistá: tradične sa považuje za obmenu slova κρῑός „baran"; slovo κρεῖος sa vyskytovalo aj v starogréčtine, ale len vo význame „druh lastúrnika."
2. Hésiodos. Teogónia, 133; Brill's New Pauly, s.v. Crius; Apollodorus, Bibliotheca 1.1.3.
3. Brill's New Pauly, s.v. Crius.
4. Hésiodos, Teogónia S. 375–377.
5. Hésiodos, Teogónia S. 617-643: A tak v tom čase s horkým hnevom neprestajne bojovali medzi sebou celých desať rokov a tvrdý boj nemal konca ani jednej zo strán...
6. „O ostatných Kronových súrodencoch nie je potrebné bližšie pátrať," poznamenáva Friedrich Solmsen v diskusii. „Dva blízkovýchodné zdroje Hésioda", Hermes 117.4 (1989:413-422) s. 419. „ukázali sa ako užitočné pre Hésioda na čele jeho rodokmeňov bohov" a v poznámke dodáva: „O Koiosovi a Kriosovi musíme priznať priepastnú nevedomosť".
7. West, M.L., Hesiod's Titans, in The Journal of Hellenic Studies, Vol. 105, S. 174–175. JSTOR 631535.

Externé odkazy

• Krios na greekmythology.com

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crius na anglickej Wikipédii.